Prepis kázania - Zürich 29. 6 2014
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Aj ja by som chcel všetkých privítať v drahom mene nášho Pána. Už skrze prvú a druhú pieseň som bol požehnaný: Späť znovu k Biblii. Myslel som si sám pre seba, že by bolo pekné, keby také piesne nemali len 4 alebo 5 slôh, ale 10 alebo 12. Je jednoducho nádherné, ako Boh viedol aj spev piesní. Obzvlášť od času reformácie boli zložené a spievané veľmi vzácne piesne. Sme jednoducho veľmi vďační, že v čase prebudení vždy existovali ľudia, ktorí to prežívali, ktorí to, čo Boh v ich čase vykonal, taktiež prežili. Čo sa týka nás a nášho času, bratia a sestry, sme dosť často povedali, že taký časový úsek v spásnych dejinách skutočne neexistoval.
Počuli sme krátku správu brata Grafa a dovoľte mi niekoľkými slovami ju doplniť. Boh skutočne daroval milosť nad prosby a porozumenie a Slovo aj tam vykoná, k čomu bolo poslané. Obzvlášť naši bratia, ktorí obaja pochádzajú z diplomatických rodín, roky žili v Ženeve a jeden z nich je mimoriadne jazykovo nadaný – hovorí hebrejsky, grécky, nemecky, francúzsky, je to jazykovo výnimočne obdarený človek – jednoducho nádherné. A keď som potom počul, že od 17 rokov prekladajú a rozdávajú naše obežníky a že zjavené Slovo sa môže dostať jednoducho všade, dokonca aj do Iránu. Vieme, že oba národy, Irán i Irak sú jednoducho veľkým problémom obzvlášť pre biblicky veriacich kresťanov, ale na to nechceme bližšie zachádzať. V každom prípade už naši bratia prešli mnohými ťažkosťami, skrze väzenie, ale Boh vždy znova daroval milosť.
Aj v Turecku má Boh Svoju cestu a pri tom musím myslieť na to, že v susednej krajine – Gruzínsku – je teraz približne 200 osôb, ktoré sa chcú nechať biblicky pokrstiť. Asi pred 4–5 mesiacmi bol brat z Gruzínska u nás v Krefelde. Okrem svojho jazyka hovorí aj rusky a mohli sme jednoducho hodiny stráviť pri spoločných rozhovoroch. A bol to jeden z bratov, ktorý neprerušoval, ale ktorý jednoducho pri každej téme len počúval. A potom prišla ďalšia otázka a my sme nielenže mali dojem – bolo to tak – že Boh mu daroval mnoho milosti a všetko zjavil skrze Svätého Ducha. On sa vrátil späť a za týchto niekoľko mesiacov kázal vo viacerých zboroch a mohli sme práve vytlačiť prvú brožúru. Sme jednoducho vďační. Vďační za to, že posledná Božia zvesť dosahuje všetky národy a jazyky. Aj v Afganistane sa otvorili dvere. V Pakistane som bol už často. Boh dáva všade milosť a poslední budú vyvolaní von.
Vás, ktorí nás, čo musíme Slovo niesť a zvestovať, spomínate vo vašich modlitbách, Boh požehnaj. Jedná sa predsa o Cirkev živého Boha, o Cirkev prvorodených, o Cirkev, ktorú Pán vykúpil Svojou krvou.
V krátkom rozhovore pred začiatkom bohoslužby povedal brat Graf: „Existuje viac ako 30 skupín mimo zvesti.“ Ja som teraz použil to označenie: „mimo zvesti“. A to hovorím v mene Pánovom: vo zvesti existuje len jeden jediný smer. Mimo zvesti existuje viac ako tridsať. Len uprostred učenia hromov existuje 9 rôznych výkladov. Vždy znovu teda opakujeme: sme vďační, zo srdca vďační za to, že nám Boh daroval milosť prísť so všetkým, čo brat Branham povedal, späť k Slovu a mať konečnú a naveky platnú odpoveď v Písme. A to bola predsa tá hlavná služba, ktorú Boh nášmu bratovi daroval: Vrátiť sa znovu späť k Biblii! Znovu späť ku počiatku! Znovu späť k učeniu apoštolov!
Takže za všetko ďakujeme Pánu, že sme po odchode tohto požehnaného muža Božieho domov boli povážení za hodných smieť ďalej niesť zvesť, ktorú mu Boh zveril. Áno, bratia a sestry, v apríli 1966 nebolo vytlačené ani jedno kázanie brata Branhama. V apríli 1966 nikto na to nemyslel, že by vôbec mohlo byť nejaké pokračovanie. Všetci cestovali alebo leteli domov sklamaní, pretože vzkriesenie proroka, na ktoré očakávali, nenastalo. A potom nejaký brat Frank, jednoducho zavolal bratov dohromady a povedal: „Bratia, také a také pokyny Pán dal … kázania, ktoré boli zaznamenané na páskach musia byť vytlačené, pretože ich musíme preložiť do iných jazykov…“ To je pravda, bratia a sestry, Boh sa postaral o to, že dokonca aj v deň pohrebu a dva dni potom sa udiali rozhovory, aby bolo konané to, čo bolo vo vôli Božej – aby mohlo byť prekladané do všetkých jazykov. Sme vďační, že nám všemohúci Boh z milosti daroval takú veľkú účasť na tom, čo pre tento čas zasľúbil a práve teraz koná.
Aj táto poznámka, vo všetkej pokore: Nestačí hovoriť o tom, čo Boh učinil v dňoch brata Branhama. Musíme byť schopní skladať svedectvo o tom, čo Boh koná práve teraz. To brat Graf stručne zmienil a i ja som to učinil. Nielen o tom, čo sa raz dialo, hoci aj to sme dostatočne často povedali: To čo Boh učinil v minulosti nás spojilo s tým, čo koná teraz a to, čo koná teraz, nás spája s tým a pripravuje na to, čo On bude z milosti konať v dokonaní. Jednoducho nádherné, že nás Pán začlenil do tohto božského spásneho poriadku a tam zostaneme, až kým nedôjdeme od viery k realite.
Vlastne by sme už mohli Pánu ďakovať. Už sa vyplatilo prísť – zo srdca spievať piesne a čítať to Slovo na úvod z listu Korinťanom 2. Kapitoly. Bratia a sestry, to pramocné predsa je, že my nielen čítame, ale že sa stále znova nachádzame v Slove, že z presvedčenia môžeme povedať, čo sme čítali vo verši 10: „Ale nám Boh zjavil skrze Svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko, aj hlbiny Božie.“ Je jednoducho nádherné, že aj Božstvo sme nielen rozumom pochopili, ale dostali zjavené skrze Ducha. A potom vo verši 12: „A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha…“ Áno, duch sveta je vo všetkých teologických fakultách, všade môžeme nájsť ducha sveta. „A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha…“ Žiadna filozofia, žiadna teória, Božia realita – to, čo Boh tebe, čo Boh mne daroval, to sme poznali. A pokračuje to ďalej: „… čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc.“
Tak to je napísané už vo verši 6: „A múdrosť hovoríme medzi dokonalými…“ Medzi dokonalými – čo Boh koná, je dokonalé! Ty a ja sa môžeme vidieť ako čiastkové dielo, tak to i Pavol povedal: „Naše poznanie je čiastočné…“, ale to, čo nám Boh dáva, každé zjavenie, ktoré nám Boh dáva, je samo v sebe dokonalé a vo všetkom, čo nám Boh zjavil, je božská harmónia.
A vo verši 7: „…ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Boh pred veky na našu slávu…“ Existuje Božie predurčenie, ty a ja sme boli predurčení, aby sme to, čo sa pre teba, mňa, pre nás a s nami malo stať v tomto čase je nám už skrze to, čo Boh predurčil z milosti darované. Je to jednoducho Božia harmónia, nie je viac potrebné žiadne doučovanie, nemusia byť vedené žiadne diskusie. „Čo hovoríme je skrytá Božia múdrosť u tých, ktorí sú dokonalí.“ Dokonalí v Slove, dokonalí vo vôli Božej! Nie ty sám v sebe, ale tí, ktorí sú dokonalí v Slove nášho Boha. A ako sme to čítali: „…predurčil … na našu slávu…“ Ó, Pánu bude skutočne prinesená všetka chvála.
Od piatka mi napadlo niekoľko vzácnych myšlienok. Mali sme veľkú svadbu brata Markusa a sestry Oľgy, na ktorú boli pozvaní hostia odvšadiaľ, taktiež z iných zborov, nielen z blízkeho okolia a Slovo Pánovo je jednoducho vždy mocné. A ako to tak bolo Pánom vedené, musel som na to myslieť a náhle povedať: „Toto je pre vás mimoriadny deň, ktorý predtým nebol a potom viac nebude.“ Mimoriadny deň. A mimoriadny deň aj pre nás všetkých, ktorí sme boli zhromaždení, aby sme počuli Slovo Božie. A potom mi prišlo to Slovo z knihy Jozua, kapitola 10. A keď čítame predtým, muž Boží vložil Slovo do truhly zmluvy a až potom prešli cez Jordán. Vždy truhla zmluvy so Slovom Božím na pleciach kňazov! A potom prišiel ten mimoriadny deň, v ktorom malo byť v strede ľudu Božieho zjavené Božie víťazstvo. A Jozua, ktorý bol vo vôli Božej, náhle vzhliadol nahor a vraví: „Slnce v Gibeone, stoj ticho…“ A mesiac práve vyšiel, takže pri západe slnka vraví: „…a mesiac v údolí Ajalon!“ A stalo sa, že Boh počul na hlas človeka. A v ďalšom verši stojí, že takého dňa predtým ani potom nebolo. Jozua, kapitola 10, verše 12 až 14.
Napadla mi myšlienka, bratia a sestry: Existujú mimoriadne dni v našich životoch, mimoriadne prežitia s naším Bohom! Potom som musel myslieť na niektoré dni, ktoré aj mne Pán z milosti daroval. A deň, v ktorom my dnes žijeme – deň spásy – sa blíži k záveru.
Ako často brat Branham citoval Slovo zo Zachariáša 14:7. Vy všetci poznáte Slovo zo Zachariáša 14:7, kde je oznámené, čo sa bude diať s ľudom izraelským. Ale práve tak vidíme paralelu k Cirkvi živého Boha. V Zachariášovi 14 čítame vo verši 6: „A bude to jeden deň, ktorý je známy Pánovi; nebude to deň ani to nebude noc; ale stane sa, že v čas večera bude svetlo.“ V čase večera bude svetlo. Verš 8: „A stane sa toho dňa, že budú vychádzať živé vody z Jeruzalema; jedna ich polovica pôjde do východného mora a ich druhá polovica do západného mora; v lete i v zime tak bude.“ A teraz prichádza verš 9: „A Pán bude kráľom nad celou zemou; toho dňa bude Pán jeden a Jeho meno jedno.“
My všetci vieme, kam toto Slovo patrí. Povedzme to ešte raz: brat Branham od Pána dostal pre tento čas darovanú službu a vždy znova sa odvolával na toto Slovo: „…v čase večera…“ V čase večera novozákonnej Cirkvi, predtým, ako príde polnočná hodina, predtým ako nastane veľký krik o polnoci: „Hľa, Ženích prichádza, pripravte sa na stretnutie s Ním.“ Boh sa postaral o to, aby sme v tomto čase vyšli zo všetkého zmätku (ako to spievali speváci), boli vyvedení zo všetkého babylonského zajatia, boli privedení späť na Sion, ako nám to je povedané v Izaiášovi 2 a Micheášovi 5: „…zo Siona vyjde zákon a Slovo Pánovo z Jeruzalema.“ Vyliatie Svätého Ducha i prvé kázanie sa predsa stalo v Jeruzaleme. A aj to sme vždy znova zdôrazňovali: Späť na počiatok, prvé a posledné kázanie musia byť v súlade. Prvý a posledný krst musia byť predsa v súlade. Musíme sa vrátiť k prapôvodnému základu, ktorý bol v poverení Pánovom položený apoštolmi a prorokmi, kde je Ježiš Kristus sám uholným kameňom a kde my všetci sme ako živé kamene spolu budovaní v Boží príbytok v Duchu, tak aby Pán mohol v našom strede prebývať a putovať a Svoju vôľu zjaviť a skrze nás uskutočniť.
O dni spásy je nám v Izaiášovi 49 len niekoľkými slovami mnoho povedané. Tu stojí vo verši 8: „Takto hovorí Pán: Vyslyším ťa v čas milosti (v nemčine „zaľúbenia“)…“ Zostaňme tu na okamih stáť: „…v čase zaľúbenia…“ V čase Starého zákona boli obete prinášané, aby toho, kto obetoval, učinili Bohu ľúbym. A potom vidíme Baránka Božieho na ceste na kríž a počujeme: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“ Božie zaľúbenie spočinulo na tom Prvorodenom, aby mohlo to isté Božie zaľúbenie spočinúť na všetkých prvorodených. My nie sme žiadne zmiešanie, sme znovuzrodení z Boha a z Ducha Božieho k živej nádeji, z milosti sme sa stali synmi a dcérami Božími. Tu stojí: „…v čase zaľúbenia…“ – keď Božie zaľúbenie prišlo na túto zem a v bolo zjavené v tom Prvorodenom, tak aby mohlo byť zjavené v nás. „… pomôžem ti v deň spasenia a krome toho ťa budem ostríhať a dám ťa za zmluvu ľudu, aby si postavil zem, aby si dal do dedičstva dedičstvá, ktoré boli spustošené…“ A potom prichádza zasľúbenie pre nás – toto je pre Izrael a teraz pre nás: „…aby si povedal väzňom: Vyjdite! tým, ktorí sú vo tme: Zjavte sa! (nemčina: „Vyjdite na svetlo“)“ V čase večera predsa malo byť svetlo a skrze nádherné a zjavené Slovo nášho Boha prišlo svetlo.
Bratia a sestry, povedzte mi: O čom sme ešte nekázali? Akú tému sme ešte dostatočne od základu neprebrali? Teraz potrebujeme už len Pána vo viere nasledovať, ostať verní až do konca, zostať v Slove pravdy a ani jedinýkrát nezablúdiť, ale skutočne tak, ako to náš Pán povedal: „Posväť ich vo Svojej pravde. Tvoje Slovo je pravda.“ Prečo kladieme túto absolútnu váhu na Slovo? Prečo stále znova hovoríme, že žiadne prorocké Slovo nepripúšťa vlastný výklad? Pretože Boh je len vo Svojom Slove a nepriateľ je v každom výklade. A preto: späť ku Slovu, v ktorom ostaneme naveky.
Musel som myslieť na 1. Tesaloničanom, ktorá je tak často zle porozumená v súvislosti s tým, čo povedal brat Branham. A aj v tejto veci musíme vždy znova zdôrazňovať: ak aj brat Branham jednu myšlienku nedokončí v jednej vete, tak ju dokončí neskôr, v tretej alebo štvrtej vete. Musíme jednoducho vedieť, že Svätý Duch vedie do každej pravdy. Možno by som vám to mal raz rýchlo ukázať, aby sme na túto myšlienku nezabudli, aké je veľmi dôležité nechať každé Božie Slovo tam, kam patrí. Predtým ako prídeme k 1. Tesaloničanom 4, čítajte prosím spolu so mnou ev. Matúša 24, aby sme lepšie porozumeli tomu, čo potom budeme stručne preberať z 1. Tesaloničanom 4.
V ev. Matúša 24 od verša 15 po verš 22 sa jedná o to, čo sa stalo v roku 70 po Kristu, totiž, že veriaci mali utiecť do Judských hôr a že sa mali modliť, aby ich útek nebol v zime. Môžete si prečítať všetky podrobnosti. A potom prichádza úplne nový úsek od verša 23 po verš 28 a potom prichádza úplne iný úsek. Tu, od verša 23 po verš 28 sa jedná o nasledovné a obzvlášť vo verši 24: „Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.“ Vo verši 25 náš Pán hovorí: „Hľa, predpovedal som vám to!“ Ešte predtým, ako sa to stane. A potom prichádza vo verši 27 návrat nášho Pána: „Lebo ako vychádza blesk od východu a ukazuje sa až na západ, tak bude aj príchod (návrat) Syna človeka.“ To sa týka nás, ktorí čakáme na to, že sa Pán vráti. Slovo návrat a príchod je v našich nemeckých Bibliách uvedené 15-krát. A to je tiež veľmi dôležité, že väčšina prekladov tu uvádza slovo „príchod“. Je veľký rozdiel medzi príchodom a návratom. My nečakáme na príchod, áno na druhý príchod, na návrat, na zasľúbený návrat nášho Spasiteľa: „Idem, aby som vám pripravil miesta a vrátim sa, aby som vás vzal tam, kde i Ja som.“
A potom prichádza celý úsek, ktorý nastane po vytrhnutí, a síce verš 29: „A hneď po súžení tých dní zatmie sa slnce, a mesiac nedá svojej žiare, a hviezdy budú padať s neba, a nebeské moci sa budú pohybovať.“ A teraz prichádza veľmi dôležitý výrok: „A vtedy…“ Vtedy, keď sa toto stalo, potom čo sa slnko zatemnilo, po veľkom súžení: „…vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi…“ Úplne iný úsek. Viete vy, čo ešte potom prichádza? Od verša 32, späť v našom čase: „…od fíka sa naučte podobenstvu…“ A k tomu si musíme prečítať Hozeáša 9:10, aby sme zistili a videli súvislosť. Potom vo verši 33 stojí napísané: „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“
A čo prichádza potom? Potom je ešte raz reč o návrate a v spojení s návratom čítame vo verši 37: „A ako bolo za dní Noeho, tak bude aj pri návrate Syna človeka…“ A potom sa napĺňa to, čo stojí vo veršoch 39–41: „…a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj pri návrate Syna človeka.“ Vtedy, pri návrate: „Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.“ A potom napomenutie: „Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán.“ Nechcem na to bližšie zachádzať, ale je jednoducho veľmi dôležité aj v Svätom Písme môcť určité odseky aj s tým, čo k nim náleží, biblicky zoradiť.
Týka sa to aj 1. Tesaloničanom 4. Bratia a sestry, určite ste si to všimli, že mne Boh Pán zveril učiteľskú časť. Musím Slovo pravdy deliť správne. To je moje poverenie, to je moja služba. A tu, v 1. Tesaloničanom 4 by sme mohli čítať od verša 13, ale ten text je nám dobre známy. Aj tu je veľmi dôležité, aby sme pochopili, že už v 13 verši sa najprv jedná o zosnulých, o tých v Kristu zosnulých. A vo verši 14 sa jedná o tých v Kristu zosnulých, že oni ako prví povstanú a až potom čítame vo verši 15: „Lebo to vám hovoríme Slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.“ Teraz to príde: „Lebo sám Pán s veliteľským povelom…“ Teraz najprv zaznieva volanie k prebudeniu ku všetkým živým, všetkým živým, ktorí patria k Cirkvi-Neveste: „Vy môj ľud, vyjdite von“, „Hľa, Ženích prichádza, pripravte sa na stretnutie s Ním.“ Ale to druhé máme potom priamo vo verši 16: ,,Lebo sám Pán (nie zvesť, On sám!) s veliteľským povelom (nem. preklad: „akonáhle zaznie volanie k prebudeniu“), s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv…“ Najprv do celého sveta zaznieva volanie k prebudeniu a potom, keď k tomu príde čas, zaznie hlas archanjela a trúba Božia „…mŕtvi v Kristu vstanú najprv a potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“
Neviem, čo to znamená pre vás, ale pre mňa je biblické usporiadanie spásnych dejín nášho Boha jednoducho veľmi dôležité. Či sa jedná o Izrael alebo o Cirkev a potom na záver aj o všetky múdre panny. A prečo volanie k prebudeniu? Kto číta ev. Matúša 25, zistí, že všetky zaspali – múdre i bláznivé – všetky pospali, pretože Ženích podľa ich mienky mešká s príchodom. Nežijeme v časovom období, keď niektorí hovoria: „Áno, teraz by bol najvyšší čas, aby Pán prišiel“? Všetky pospali a potom zaznieva volanie k prebudeniu. A v momente, keď volanie k prebudeniu zaznieva, všetky panny vstanú a my všetci tento text poznáme – múdre nemali len olej v lampách, ony mali olej vo svojich nádobách.
Bratia a sestry, nestačí o volaní k prebudeniu a vytrhnutí hovoriť – musíme to zreteľne povedať: Ak patríme k múdrym pannám, ktoré tvoria Nevestu, tak potrebujeme naplnenie Svätým Duchom. Nielen osvetlenie a svetlo v lampách – za to sme vďační – ale skutočné naplnenie Svätým Duchom. Žeby bola Božia láska vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha. A až potom sa môže naplniť, že Boha z celého srdca a z celej duše, z celej mysle môžeme milovať a nášho blízkeho ako sami seba. Bratia a sestry, tu musíme skutočne dávať pozor, nie nútiť sa milovať, ale „láska Božia nás núti“ – žeby to vychádzalo zvnútra von, skutočne z milosti bolo zjavené, že je do našich sŕdc Božia láska vyliata skrze svätého Ducha, ktorý nás vedie do každej pravdy, ktorý nám zjavuje všetko, ako sme to čítali v liste Korinťanom. Takže nielen uvedenie do spásneho plánu nášho Boha, ale skutočne späť na počiatok: „Ja vás krstím vodou ku pokániu, ale ten, ktorý prichádza po mne, vás bude krstiť Duchom a ohňom.“ Peter to predsa letničného dňa dostatočne zreteľne povedal. V prorokovi Joelovi dal Boh zasľúbenie: „V posledných dňoch vylejem Svojho Ducha na všetko telo“, a potom hovorí: „Tu sa napĺňa, čo Boh zasľúbil skrze proroka Joela.“
Bratia a sestry, som Bohu za zjavenie Jeho Slova vďačný, ale očakávam potvrdenie. Očakávam, že Boh bude krstiť Duchom a ohňom. Očakávam, že Boh príde ku Svojmu právu s nami všetkými a v nás všetkých. Ak skutočne zo srdca veríme zasľúbeniu: „Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.“
Čo som nedávno niekoľkými slovami povedal bolo nasledovné: ja som prežil letničné prebudenie na konci 40-tych a v 50-tych rokoch mimoriadnym spôsobom. Povedal som jednoducho Pánu: Milovaný Pane, ak si vtedy, keď sme ešte boli v učení trojice, vo falošnom krste, ak si už vtedy mohol tak pramocne pôsobiť, a krstil si Duchom a ohňom, čo by sa muselo, čo by sa malo diať teraz, keď sme v Slove pravdy, u Boha v milosti, uverili sme, ako hovorí Písmo, ako by to potom malo byť teraz zjavené?
Už som to tu povedal, od roku 1949, čiastočne už od roku 1947, som mimoriadnym spôsobom prežíval, ako Svätý Duch skutočne padal, skutočne padal. Vtedy Boh mohol mimoriadnym spôsobom použiť švajčiarskeho Američana Richarda Ruffa. Mohol mimoriadnym spôsobom použiť nemeckého Američana Waldvogela, ktorí prišli do Hamburgu a obaja počuli brata Branhama. A Svätý Duch jednoducho padol, oni vôbec nemuseli kázať až do konca. Duch Boží padol na celý zbor. Nechcem zachádzať do podrobností, ale skutočne z hĺbky srdca som Pánu povedal: „Ak si vtedy mohol krstiť a krstil si Duchom a ohňom, kde stovky ľudí spievalo v jazykoch, kde bola Božia harmónia na zemi a skutočne sme vedeli: Tu sú nebesia na zemi tu vylial Boh Svojho Ducha…“ Prosím, majte porozumenie pre to, čo mnou teraz pohybuje – nachádzame sa skutočne na konci času milosti. Zo srdca si želám nadprirodzené Božie pôsobenie – žeby to prežila celá Cirkev – a naša túžba bola taká veľká: „Pane neprepustím ťa, jedine že mi požehnáš.“ Jedine, že ma pokrstíš Svätým Duchom a ohňom. Je to zasľúbenie a ono sa naplní tak iste, ako že to Boh vyslovil.
Zhrňme, o čo sa nám tu dnes jedná: posledné volanie dosahuje končiny zeme. Posledná Božia zvesť, navrátenie všetkých vecí tak, ako to bolo na počiatku. Späť ku prapôvodnému základu, späť na počiatok, späť k Bohu. Ale taktiež späť k prvým požehnaniam, aby sa mohlo naplniť: „A Pán spolu pôsobil s nimi a potvrdzoval Svoje Slovo doprevádzajúci-mi znameniami a divmi.“ Tak, ako je mocné to zjavené Slovo, nech ho Pán potvrdí v nás a medzi nami. A aj tu platí Slovo: „Kto vo Mňa verí, tak ako hovorí Písmo.“ My predsa nekážeme brata Branhama, ani Pavla a ani sami seba – my predsa kážeme Ježiša Krista ako toho istého včera, dnes a naveky.
Náš Boh je verný Boh a v našom čase sa naplní, čo stojí napísané už v knihe Jozua, že žiadne zasľúbenie neostane nenaplnené. Ja dúfam, že chápete, že to mnou mimoriadnym spôsobom pohybuje: že by som chcel prežiť nadprirodzené pôsobenie Božie. A to sa nestane skrze hudbu alebo niečo, čo ľudia vytvárajú skrze charizmatiku, ale tak, že Boh skutočne nanovo vyleje Svojho Ducha a potom je zjavené, že nádoby, ktoré sú naplnené, potom budú pretekať.
Už sme tu niekoľkokrát čítali Jozua 23:14: „A hľa, ja odchádzam dnes cestou celej zeme, a tedy znajte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nepadlo ani jediné Slovo, aby sa nebolo splnilo, zo všetkých tých dobrých Slov, ktoré hovoril Pán, váš Boh, o vás, všetky sa vám (nie niekde inde – vám) naplnili, nepadlo z toho ani jediné Slovo.“ To tiež smiem v mene Pánovom povedať: Môj čas prišiel a neviem ako dlho ešte bude trvať, ale jedno je isté: žiadne zo zasľúbení, ktoré dal Boh Svojmu ľudu, neostane nenaplnené. Všetky sa naplnia! Proroci prichádzajú a odchádzajú, muži Boží prichádzajú a odchádzajú, ale Boh bdie nad Svojím Slovom a každé zasľúbenie, ktoré Boh dal Svojej Cirkvi a obzvlášť tomu krvou vykúpenému zástupu – zástupu prvorodených, ktorí patria k Cirkvi-Neveste – všetky sa naplnia a my všetci dôjdeme od viery k realite.
Hovoríme jednoducho: Marantha! Náš Pán príde! Návrat nášho Pána sa priblížil, volanie k prebudeniu zaznieva. Mojou modlitbou je od roku 1966, predtým, ako som započal službu, žeby boli všetci, ktorí z mojich úst počujú Slovo Pánovo a zo srdca mu veria, žeby som ich opäť videl pri vytrhnutí. Verím z presvedčenia, že Boh vám daroval milosť, vôbec počuť, čo Duch zborom hovorí, vôbec prijať, že Boh dal zasľúbenie, že pošle proroka predtým, ako príde hrozný a strašný deň Pánov. Celú zvesť tak, ako to bolo povedané v 11. júna 1933: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“
Bratia a sestry, my sme neuverili vtipne zloženým bájkam, nezvestovali sme výklady, zvestovali sme Božiu zvesť a ľudu povedali: „Hľa, Ženích prichádza! Pripravte sa na stretnutie s Ním!“ Môžete tomu veriť? Je to skutočne deň, ktorý Pán učinil, a my sa smieme radovať, že nám Boh daroval milosť veriť tak, ako hovorí Písmo a mať účasť na tom, čo On práve teraz koná.
Jemu, tomu jedinému Bohu buď chvála a česť, klaňanie a vyvyšovanie na všetky veky. Haleluja. Amen.
Povstaňme k modlitbe.
V čase keď zotrváme v tichej modlitbe a zo srdca veríme, že všetky Božie zasľúbenia sú áno a amen, stali sa tak iste, ako že Ježiš Kristus ako Syn Boží zomrel na kríži Golgaty a prelial Svoju svätú krv za nás, za ľud Novej zmluvy, tak iste sa naplnia všetky zasľúbenia. Dnes máme zasľúbenie, že: „kdekoľvek sa dvaja alebo traja zjednotia na tom, za čo prosia, to im bude dané.“ Máme Božie zasľúbenia, ktorým zo srdca veríme.
Ešte raz sa pýtam: ste presvedčení, že Boh poslal Svojho služobníka a proroka? Tak povedzte: Amen. Ste presvedčení, že Božia zvesť, ktorá mu bola zverená, je teraz zvestovaná po celom svete? Amen. Amen. Volanie k prebudeniu zaznieva. Posledné volanie. A kto je z Boha, počúva na hlas Boží. Aj dnes poprosíme 2–3 bratov, aby sa s nami modlili.
(Modlitby dvoch bratov neboli preložené.)
Zaspievajme Príď z výsosti, príď Duchu Pánov.
Príď z výsosti, príď Duchu Pánov
zahuč a vaň, ó nezostaň vzdialený,
zahuč a vaň, ó nezostaň vzdialený.
Boží oheň, padni dolu!
Ty si nám vzácnym nebeským darom,
Ty si nám vzácnym nebeským darom.
Všetkých spoločne, krsti z výsosti!
Tak, aby na nás boli vidieť sväté plamene
Tak, aby na nás boli vidieť sväté plamene.
Milovaný Pane, Ty si ten Prvý a Posledný tak, ako si bol a pôsobil na počiatku, tak to budeš konať teraz na konci a my Ti z celého srdca ďakujeme za to, čo si už učinil. Ty si otvoril a pomazal naše oči, otvoril si naše srdcia, zvestoval si nám Svoje Slovo od Mojžiša, žalmov až po prorokov, ukázal si nám Starý i Nový zákon v harmónii. Ty si prítomný, Ty hovoríš, pôsobíš, zachraňuješ a uzdravuješ a potvrdzuješ Svoje Slovo. Milovaný Pane, zo srdca Ti ďakujem za to, že si to tak viedol, že som smel poznať Tvojho služobníka a proroka a že tú istú zvesť, ktorú si zveril jemu, teraz nechávaš niesť do celého sveta, aby pred Tvojím návratom zaznelo posledné volanie.
Zo srdca Ti i dnes na tomto mieste ďakujem za všetkých mojich bratov a sestry a prosíme za všetkých, ktorí predniesli a oznámili svoje modlitebné prosby. Ó, Bože zasiahni! Vždy, keď si mal zhromaždenie, prišli všetci, všetci boli uzdravení, všetci boli zachránení, všetci boli oslobodení, všetci boli požehnaní! Pane, Ty si prítomný! Zjav dnes, že Ty si ten istý. Prosíme Ťa obzvlášť za všetkých v Južnej a Severnej Amerike, na celom africkom kontinente. Požehnaj, ó, Pane. Požehnaj na severe i juhu, požehnaj na celej zemi, na východe i západe. Požehnaj všetkých, ktorí sú teraz s nami a s Tebou spojení, ktorí spolu s nami počúvajú a sledujú. Zjav sa Svojmu ľudu mocným spôsobom! Ó, Pane, Tvoja prítomnosť je v tejto miestnosti. Ty potvrdzuješ Svoje Slovo a žehnáš, uzdravuješ, zachraňuješ a oslobodzuješ. Požehnaj aj rodinu, ktorá tu dnes nie je. Buď milostivý, pomôž, zasiahni. Ty vieš, ó, Pane, koho myslím. Zasiahni, zasiahni… Áno, pozdvihni nad nami všetkými Svoju tvár a požehnaj nás.
Milovaný Pane, je mi na srdci tak, ako bolo Jozuemu: „…teraz idem cestou všetkého zemského…“ Ale jedno je isté, Ty ideš Svoju cestu so Svojou Cirkvou až do konca! A koniec bude korunovaný a žiadne zasľúbenie neostane nenaplnené. Ty večne verný Boh! Halelujah! Ďakujeme ti. Požehnaj všetkých. Aj všetkých tých, ktorí sú tu dnes po prvýkrát. Po prvýkrát počuli to alebo ono. Daj im božské zjavenie, milovaný Pane. Všetko kladieme do Tvojich rúk. Aj všetkých v Iráne, Afganistane, Turecku, všetkých a všade, v Gruzínsku, všade… Áno, vo všetkých týchto krajinách a obzvlášť tých, ktorí sa nachádzajú v islame. Vyhľadaj Ty Svoj ľud v každej krajine, ó, Pane, pretože tak si to zasľúbil Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy zeme…“ A skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sa to stalo. Všetko porúčame Tebe a Ty to dobre učiníš. Ďakujeme Ti za to zo srdca v Ježišovom svätom mene. Amen. Môžete sa posadiť.
Najlepšie by sa teraz hodila pieseň Pane, Ty si dnes veľké učinil…
Nesmiem zabudnúť aj tu odovzdať pozdravy z Paríža a Bruselu. Druhý víkend sme mali pramocné zhromaždenia v Bruseli, kde bolo zhromaždených približne 400 súrodencov a v Paríži to bolo viac ako 2 000. Boh skutočne zavolal zblízka i zďaleka. Brat Didier mi včera zavolal a povedal: „Nedokážeš si predstaviť, akú odozvu mali zhromaždenia, ktoré sme smeli prežiť.“ Nech aj toto zhromaždenie, nech Slovo, ktoré bolo zvestované, vykoná, k čomu bolo poslané. Ak Boh chce, budeme budúci mesiac na mimoriadnych zhromaždeniach v Rumunsku. Hlavnou vecou je, nech Boh daruje milosť. Tam máme pravidelné televízne vysielanie a už poslednýkrát ma majiteľ televízie požiadal o rozhovor a na konci povedal: „Neverím tomu, že Boh je prítomný, len preto, že to povedal brat Frank, verím, že je Boh prítomný, pretože som to ja osobne prežil.“
Myslite na mňa, aby Boh zhromaždenia mimoriadnym spôsobom požehnal.
Amen.
Ešte jedna cenná poznámka: na tom, čo Boh koná v Iráne a okolí má hlavný podiel náš milovaný brat Etienne Genton. Boh ho mohol použiť k tomu, aby bol ku požehnaniu. Nech Boh nášmu milovanému bratovi Etienne Genton i naďalej mimoriadne žehná i všetkým bratom, ktorí majú účasť na rozdávaní duchovného pokrmu vo všetkých krajinách – nech na všetkých spočinie požehnanie všemohúceho Boha.
Zaspievajme refrén: To bude len nádhera…
To bude len nádhera, to bude len nádhera,
keď slobodný od bolestí uvidím Jeho Tvár.
Amen.