Missione Popolare Libera

Gesù Cristo è lo stesso ieri, oggi e in eterno. Heb.13.8

Lingua

Prepis kázania - 1. 3. 2014 / Ewald Frank

Lingua slovacco




Kázanie brata Franka

sobota, 1. marca 2014, 19:30

Srdečne vás vítame v drahom mene nášho milovaného Pána. Dnes by sme chceli ako prvého privítať nášho brata Mamuka z Gruzínska. Kde sa nachádza? Boh Pán ti požehnaj v našom strede. On má pramocné svedectvo o tom, ako ho Pán viedol. Boh ti požehnaj. Amen. 

Zdravím obzvlášť nášho brata Georges z Kinshasy. Povstaň brat, aby ťa všetci videli. Boh ti požehnaj v našom strede. Boh požehnaj všetkých bratov a obzvlášť všetkých slúžiacich bratov zblízka aj zďaleka. Boh požehnaj všetkých, ktorí prišli z Rumunska. Koľko je ich dnes na tomto miesto po prvýkrát? Povstaňte, prosím. Kde sú? Boh vám požehnaj. 

Skutočne úprimne by som chcel poďakovať za porozumenie všetkým, napríklad pri speve piesní zo spevníka. Máme v ňom len tri jazyky… ale celkovo tu máme 13 jazykov. A čo vtedy robí zvyšok? Čo robia všetci tí, ktorí hovoria rusky, slovensky alebo inak? Boh vám požehnaj. Vždy prosím o to, aby sa spievali piesne, ktoré sú známe v celom svete, ktoré poznajú skutočne všetci veriaci vo všetkých jazykoch, aby s nami mohli spievať piesne ku cti Pánovej. Boh to jednoducho viedol tak, že nie sme nejaký lokálny alebo národný zbor, Boh to viedol tak, že sme zhromaždení medzinárodne a Božia zvesť je adresovaná všetkým národom a jazykom, ako to Boh Pán povedal Abrahámovi v prvom rozhovore v 1. Mojžišovej 12: „V tebe požehnám všetky národy zeme…“ Pomyslime na Izaiáša 42: „Učiním ťa za svetlo pohanom až do končín zeme…“ Ten, ktorý spasil Svoj ľud izraelský, ten spasil aj Cirkev zo všetkých národov a jazykov a my smieme byť z milosti Pánovým vlastníctvom. 

Sú mnohé veci, ktoré ma už niekoľko dní zamestnávajú. Podám len stručnú správu  o ceste po Thajsku, Barme a Kambodži. Je jednoducho nádherné, ako Boh otvára dvere a srdcia. V každej krajine sme mali tri mocné zhromaždenia, v ktorých sa zišli ľudia z rôznych smerov viery, aby počuli Slovo Pánovo. Jedno z najmocnejších zhromaždení bolo v luteránskom kostole – skutočne veľká budova, v ktorej sa zhromaždilo mnoho ľudu, takže museli priniesť aj stoličky z jedálne. Aj tam zaznelo Slovo Pánovo, a to tak mocne, že farár, Dr. tak a tak, prišiel a povedal: „To bolo mocné. To, čo bolo tu dnes zvestované, som ešte nikde na zemi nepočul. Prosím o modlitbu a prosím, aby mi bola zaslaná všetka literatúra.“ Božie Slovo vykonáva, k čomu bolo poslané. Brat Lukram, ktorého ste všetci spoznali a ktorý ma na všetkých cestách sprevádzal, vás všetkých necháva pozdravovať.

Slovo všetkým, ktorí sú v núdzi: Na úvod sme to počuli v Slove, ktoré sme čítali, že sa máme pred tvárou Božou zhromažďovať s jasaním a radosťou a padnúť na naše kolená a Pánu ďakovať. A to nech Boh daruje. A napriek tomu existujú toľké núdze, ktoré chceme prinášať Pánovi. Ak tomu patrí to, čo povedal sám náš Pán v ev. Matúša 11:28-29: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a Ja vám dám odpočinutie. Vezmite Moje jarmo na seba a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam…“ Len ak poznáme, že náš Pán musel ísť takou potupnou cestou, musel vziať na Seba kríž, nechať cez Seba všetko prejsť… bol zradený, zapieraný… ak poznáme, že aj my musíme na nás vziať náš kríž a pri návrate Pána zameníme tento kríž za korunu a budeme s Pánom naveky. 

To krásne je… a k tomu by som mal prečítať z ev. Matúša 12:17. Tu sa náš Pán od verša 17 odvolal na Starý zákon, na to, o čom prorokoval prorok Izaiáš. Dávajte pozor, čo je tu napísané: 

„…aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hľa, môj služobník…“ Aj to je veľmi dôležité – Pán sa musel stať služobníkom, ponížil sa, umyl dokonca Svojim učeníkom nohy. Ešte raz od verša 18: „Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd…“ – ako služobník. On je Pán, ale stal sa služobníkom, aby konal dielo, ku ktorému bol pred ustanovením sveta predurčený kvôli nám, ktorí sme boli pred založením sveta určení byť Jeho vlastníctvom. Verš 19: „… nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu; nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu; a v jeho mene dúfať budú národy.“ Nádherné Slovo, ktorému sa však bližšie nebudeme venovať. Chcel by som však, aby všetci, ktorí sú tu dnes zhromaždení, vedeli, že Pán je skutočne prítomný tak, ako to zasľúbil, a že smieme v Jeho mene zvolať: „Poďte ku Mne všetci…“ – všetci, ktorí máte núdzu, ktorí prechádzate skúškami, príďte sem k Nemu a On vás poteší, dá pokoj vašim dušiam a potvrdí na vás Svoje Slovo. Nikto nemá odtiaľto odísť taký, aký prišiel. Tvoje bremeno smieš zložiť na Ježiša, smieš mu ako priateľovi pevne dôverovať a môžeš Ho prosiť o víťazstvo a požehnanie a potom uvidíš vypočutie. Jednoducho verme, že nám všetkým Pán dnes hovorí: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a Ja vás obživím a dám odpočinutie vašim dušiam…“ 

Dnes mi leží na srdci niečo zvláštneho. Nebolo to moje rozhodnutie, jednoducho sa to tak v priebehu týždňa stalo, že som bol z troch rôznych prameňov informovaný o tom, ako sa zišli letniční kazatelia na veľkej konferencii a ako tam anglikánsky biskup predstavuje rímskokatolícku cirkev ako tú jedinú cirkev. A ako potom, čo si títo letniční kazatelia pozreli video od pápeža a vypočuli si, čo im chcel povedať, potom, keď sa to všetko skončilo, tak dal k tomu všetkému tento letničný kazateľ svoje požehnanie. V najhlbšom vnútri ma to roztrhlo. 

Musel som myslieť na toto: Viete, že v priebehu reformácie Boh daroval jedno prebudenie za druhým. Šlo to stále hlbšie a hlbšie do Slova až k letničnému prebudeniu, ktoré prepuklo pred viac ako 100 rokmi, pred prvou svetovou vojnou. Boh skutočne pohol nebom i zemou a vylial Svojho Ducha. Áno. A po 2. svetovej vojne Boh povolal mimoriadneho muža, aby naplnil zasľúbenia Starého a Nového zákona. Posledné celosvetové prebudenie bolo predsa letničné prebudenie, a to sme v 40-tych a 50-tych rokoch minulého storočia tiež sčasti prežili – ako Duch Boží padol a ako boli zjavené dary Ducha. Ale potom Boh poslal Svojho proroka, aby nám zjavil Svoje Slovo, aby sme boli skrze Svätého Ducha zavedení späť do Slova. 

A potom prichádzame k tomuto bodu: Všetky tieto letničné osobnosti prešli pomimo toho. Kto to môže pochopiť? Ak by bol Pán dnes na tomto mieste, tak by musel povedať to, čo povedal v ev. Lukáša 19: „Nepoznali ste deň svojho milostivého Božieho navštívenia…“ a potom sa môžeme odvolávať na krst Ducha a dary… 

Z toho, čo som počul, ma najviac oslovilo to, že tento muž hovorí o Eliášovi, ktorý má prísť, a o tom, že srdcia detí majú byť znova obrátené k otcom. Muž z anglikánskej cirkvi – vy všetci viete, v Nemecku je luteránska cirkev a vo Veľkej Británii je anglikánska cirkev (obe sú protestantské, pozn. prekl.) – takýto muž hovorí pred letničnými kazateľmi a predstavuje im rímskokatolícku cirkev. 

Viete, na čo som myslel? Aby ste všetci vedeli, že sa to tak stalo, pozrime si z toho niekoľko minút, aby ste potom nepovedali: „Brat Frank to povedal, ale skutočne sa to tak stalo?“ Ak s tým súhlasíte, tak si pozrieme niekoľko minút, aby ste skutočne videli, čo sa práve teraz na zemi deje. Nielenže v Izraeli prebiehajú mnohé vyjednávania – teraz sa skutočne jedná o to, že sa všetky cirkvi, ktoré vznikli skrze reformáciu, vracajú späť do lona rímskej cirkvi. A ako som už povedal: anglikánsky biskup oznamuje program letničným kazateľom. Letničným kazateľom, ktorí si myslia, že Boha prežili, ktorí majú charizmatiku, myslia si, že majú to i ono. A čo majú? Oni deň milostivého navštívenia Božieho vôbec nepoznali a budujú všetci svoje vlastné kráľovstvá a nie sú v kráľovstve Božom. Ak súhlasíte, tak použijeme pár minút na to, aby ste skutočne videli, čo sa na zemi deje.
Predtým, ako si to pozrieme, povedzme aj toto zreteľne: Ak hľadíme na Izrael, tak vidíme, že všetky cirkvi, či je to rímskokatolícka, grécka ortodoxná, luteránska alebo koptská cirkev – všetky tam všade majú svoje miesta. Choďte napr. do Kafarnaum – nejaký rád tam vlastní celý pozemok. Choďte na horu blahoslavení, na iné miesta, na horu Karmel alebo inde. Choďte do Getsemane – až doteraz sme mohli chodiť do Getsemanskej záhrady, teraz už viac nemôžeme, jedine, že sme sa dopredu prihlásili a zaplatili, pretože tým disponuje rímska cirkev. Všetko zabrali, nad všetkým chcú všetci vládnuť. Hovorím vám, čas veľmi pokročil. Všetky vyjednávania dosahujú vrchol. 

A teraz ešte táto správa z Texasu … skutočne ma to oslovilo. A povedzme to ešte raz. Ak Boh naplní zasľúbenie a pošle proroka s biblickou Božou zvesťou, blaho tým, pri ktorých sa naplní: „Kto má uši, aby počul, ten počuj, čo Duch hovorí zborom!“ Ale aj to prorok Izaiáš predpovedal: „Majú uši a nepočujú, majú oči a nevidia…“ Bratia a sestry, ak Boh otvoril naše oči, tak sme mu dlžní mnoho vďaky… ak Boh otvoril naše porozumenie pre Jeho Slovo a pre Jeho zasľúbenia a k tomu daroval vieru, pretože bez viery nie je možné Bohu sa ľúbiť. Musíme veriť v to, čo Boh povedal vo Svojom Slove, aby nám to bolo zjavené.

Súhlasíte? Pustíme si ten záznam, aby skutočne celý svet raz videl, čo sa teraz na zemi deje? A hovorím ešte raz: Nie len tak hocikto. Letničný kazateľ pozýva biskupa, a ten mu potom oznámi, ako to má pokračovať.

Prepis videa z charizmatickej konferencie v Texase, vysielaného v Krefelde:

Anglikánsky biskup Tony Palmer: 

Chcem, aby ste trochu porozumeli pozadiu tejto veci, pretože žijeme vo veľmi dôležitej generácii. Verím, že ma Boh priviedol na túto konferenciu v Duchu Eliáša. Dovoľte mi to vysvetliť. Ak pozorne čítate, tak duch Eliáša bol na Jánovi Krstiteľovi, aby obrátil srdcia synov na otcov a srdcia otcov na synov, aby pripravil Pánovi cestu. Vieme, že proroctvo má vždy dvojité naplnenie a vieme, že Eliáš príde aj pred druhým príchodom, a ja som pochopil, že duch Eliáša je duch zmierenia – navrátiť srdcia jedných k druhým. Toto je veľmi dôležité. 

Vieme, že počas prvých 1 000 rokov bola len jedna cirkev – katolícka cirkev – katolícka znamená univerzálna, to neznamená rímska. Katolícka znamená… ak ste znovuzrodení, zdvihnite ruku – vy ste katolíci. Vezmite si späť, čo vám patrí. Sme katolíci. Potom, na konci tisícročia, prišlo rozdelenie a mali sme ortodoxnú – východnú a západnú cirkev – teda dve cirkvi. O 500 rokov neskôr prišiel Luther so svojím protestom a potom existovali 3 cirkvi, po 1 500 rokoch – 3 denominácie, nie 3 cirkvi. A potom, od Lutherovho protestu vzniklo 33 000 nových denominácií. Prišiel som k záveru, že rozmanitosť je od Boha – je to rozdelenie, ktoré je od diabla. To, čo si hovoril o sláve, je pravda. Slávu, ktorú mal Otec, dal Ježišovi – bola to prítomnosť Božia. Čo je charizmatika? Je to, keď cítime prítomnosť Božiu. A On povedal: „Dávam im slávu, aby mohli byť jedno.“ Je to sláva, ktorá nás spája, nie učenia. Ak prijímate, že prítomnosť Božia je vo mne a že je vo vás, to je všetko, čo potrebujeme. Pretože Boh vyrieši všetky spory v učení tam hore. Preto je jednota kresťanov základom našej vierohodnosti. Pretože Ježiš povedal: „Ak nie sú jedno, tak neuveria.“ Svet nebude veriť, ako by mal, ak my nie sme jedno. Rozdelenie ničí našu vierohodnosť. Je to strach, ktorý nás drží rozdelených, pretože strach (skratka FEAR) je falošný dôkaz, ktorý vyzerá ako pravý. Väčšina vášho strachu ja založená na propagande. 

Prečo je toto historický okamih? Pretože v roku 1999 podpísala katolícka a luteránska cirkev spoločnú zmluvu, ktorá ukončila protest. Luther veril, že sme spasení LEN z milosti, skrze vieru. Ale to nie je všetko. Katolícka cirkev verí, že sme spasení zo skutkov. V tom spočíval protest. V roku 1999 spoločne napísali toto, pretože v protestantskej cirkvi bolo mnoho „lacnej spásy“. Ľudia boli znovuzrodení, ale neprinášali vôbec žiadne ovocie. Pretože sme ovocie vôbec nehľadali, tak to nebol problém. Pretože to nebolo potrebné pre spásu. A ono ani nie je, ale je to dobrým znamením, ak ste spasení. Takže tieto dve cirkvi napísali túto definíciu, počúvajte, čítam doslova z katolíckej webovej stránky: 

„Ospravedlnenie znamená, že Kristus sám je naša spravodlivosť, ktorú my všetci zdieľame podľa vôle Otca. My, katolíci a luteráni (protestanti) spoločne veríme, že LEN z milosti vo viere v Kristove spásne dielo a bez akejkoľvek zásluhy na našej strane sme Bohom prijatí a prijímame Svätého Ducha, ktorý obnovuje naše srdcia a volá nás ku dobrým skutkom.“ 

Toto ukončilo Lutherov protest. Bratia a sestry, Lutherov protest skončil. Skončil aj ten tvoj?

V roku 1999 to podpísala celosvetová luteránska federácia, o 5 rokov neskôr tú istú dohodu podpísali metodisti, ale doteraz nemáme žiadnu evanjelickú protestantskú cirkev, ktorá by túto dohodu podpísala – že sme spasení z milosti skrze vieru k čineniu dobrých skutkov. 

Bratia a sestry, verím, že to je niečo, čo musí byť napravené. To je výzva vám. Takže protest skončil pred viac ako 15 rokmi. A budem teraz trochu trúfalý a spýtam sa mojich priateľov – kazateľov: Ak viac neexistuje protest, ako môže ešte existovať protestantská cirkev? Možno, že sme teraz všetci znova katolíci. Ale sme reformovaní. Sme katolíci v univerzálnom zmysle. Už viac neprotestujeme proti učeniu katolíckej cirkvi o spáse. Učíme rovnaké evanjelium. Veríme, že sme spasení LEN z milosti, skrze vieru… Slovo „len“ bolo 500 rokov predmetom sporu. Slovo „len“ je tam, môžete si to sami prečítať. Protest skončil. Protest skončil.

Modlime sa a pozrime si video. Verím, že uvidíme viac ľudí povolaných vyjsť do sveta v duchu Eliáša, aby obrátili srdcia otcov na deti a srdcia detí k otcom a pripravili Pánovi ľud pripravený pre Pána. Služba zmierenia. Musíme vynaložiť toľko isto energie do služby zmierenia, ako vynakladáme do služby evanjelizácie. Ale budujeme múry bez základov? Vyzývam vás nájsť staviteľa mostov. Chcel by som sa modliť túto modlitbu. Ak súhlasíte, povedzte Amen. 

Bola to modlitba umierajúceho muža. Ak viete, že zomierate, tak sa modlíte najdôležitejšiu modlitbu. On povedal: „Nemodlím sa len za týchto, ale za všetkých, ktorí vo Mňa uveria skrze ich slovo, žeby všetci boli jedno. Otče ako Ty si vo Mne a Ja v Tebe, žeby boli tiež jedno v nás, aby svet uveril, že si ma poslal a slávu, ktorú si mi dal, dal som im. V ten deň budú jedno, ako aj my sme jedno.“ Sláva Otcovi. Amen.

Video od pápeža adresované účastníkom charizmatickej konferencie:

Drahí bratia a sestry. Prepáčte, že hovorím taliansky, pretože nehovorím dobre anglicky. Ale ja nebudem hovoriť anglicky ani taliansky, ale zo srdca.

Je to jednoduchší a čistejší jazyk a tento jazyk srdca má mimoriadnu gramatiku. Jednoduchú gramatiku. Dve pravidlá: Miluj Boha nado všetko a miluj svojho blížneho, pretože je to tvoj brat a tvoja sestra. S týmito dvoma pravidlami môžeme ísť vpred. 

Som tu s mojím bratom, mojím priateľom, biskupom Tony Palmerom. Sme mnohé roky priatelia. Povedal mi o vašej konferencii, o zhromaždení a je mi potešením pozdraviť vás. Pozdravom radostným a zároveň túžobným. Radostným, pretože sa radujem, že ste sa zhromaždili, aby ste oslavovali Ježiša Krista, jediného Pána, modlili sa k Otcovi a prijali Ducha. To mi prináša radosť, pretože môžem vidieť, že Boh pracuje po celom svete. A túžobným, pretože je to ako na našich predmestiach. Na predmestiach sú rodiny, ktoré sa milujú a aj rodiny, ktoré sa nemilujú. Rodiny, ktoré sa stretávajú, a rodiny, ktoré sa oddeľujú. A my sme, dovoľte mi to povedať, rozdelení. Rozdelení, pretože nás rozdelil hriech, hriech nás všetkých. Nedorozumenia počas celej histórie. Bola to dlhá cesta hriechov, ktorú všetci zdieľame. Kto je vinný? My všetci sme vinní. Všetci sme zhrešili. Je len jeden bez viny, Pán. Túžim po tom, aby oddelenie skončilo a dalo nám obecenstvo. Túžim po tom objatí, o ktorom hovorí Sväté Písmo. Keď Jozefovi bratia hladovali, šli do Egypta, aby si nakúpili jedlo. Šli, aby nakupovali. Mali peniaze, ale tie nemohli jesť. Ale tam našli niečo viac ako len jedlo, našli svojho brata. My všetci máme menu (peniaze). Menu našej kultúry, menu našej histórie. Máme mnoho kultúrneho a náboženského bohatstva a rôzne tradície. Ale musíme sa navzájom stretnúť ako bratia. Musíme spoločne plakať ako Jozef. Tieto slzy nás zjednotia. Slzy lásky. 

Hovorím k vám ako brat. Hovorím k vám jednoducho. S radosťou a túžobne. Nech naša túžba rastie, pretože to nás poženie nájsť a objať jeden druhého a spoločne oslavovať Ježiša Krista ako jediného Pána histórie. 

Som hlboko vďačný za to, že ste ma vypočuli. Som hlboko vďačný za to, že ste ma počúvali v jazyku srdca. 

Chcem vás poprosiť o láskavosť. Modlite sa za mňa prosím, pretože potrebujem vaše modlitby. Ja sa budem modliť za vás, to učiním, ale potrebujem vaše modlitby. Modlime sa k Pánovi, aby nás všetkých zjednotil. Poďte, sme bratia, objímme sa v duchu a nech Boh dokoná dielo, ktoré započal. 

A toto je zázrak, zázrak jednoty začal. Slávny taliansky autor Manzoni napísal román o jednoduchom mužovi medzi ľudom, ktorý raz povedal toto: „Nikdy som nevidel Boha začať zázrak bez toho, aby ho aj dokončil.“ On dokoná tento zázrak jednoty. 

Prosím vás, žehnajte mi, ja žehnám vám. Od brata k bratovi. Objímam vás. Ďakujem. 

Koniec videa z charizmatickej konferencie v Texase (prepis je o kúsok dlhší ako časť premietaná v zhromaždení v Krefelde, ale pretože sa brat Frank na veci z tejto pasáže odvoláva, uvádzame príhovor pápeža celý)


Brat Frank:

Skutočne sme to učinili, len aby ste vedeli, ako neskoro je na svetových hodinách. Mám pred sebou sedem citátov brata Branhama, ktorý povedal, že ak sa toto bude diať, tak je čas veľmi blízko, a potom budú všetci, ktorí sa k tomu nepriznajú a nezačlenia sa do toho, vystavení bojkotu a prenasledovaniu. 

Bratia a sestry, hovorím to ešte raz: Hlboko to mnou otriaslo. Tento letničný muž, ktorý je tu nazvaný menom a ktorý je rovnako známy ako Oral Roberts, T. L. Osborn, Tommy Hicks, Morris Cerullo a mnohí iní. Ak potom uvažujem nad tým, že nám Boh v tomto skazonosnom zmätku daroval milosť veriť… 

Podčiarkol som si (z textu videa) niekoľko výrokov: Bola reč o zmierení – nuž, zmierení s kým? Zmierenie protestantov a katolíkov? Môj Bože! V 2. liste Korinťanom 5 predsa stojí: „Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so Sebou…“ Nie náboženstvo s náboženstvom alebo denomináciu s denomináciou! Nie! Zmierenie s Bohom je možné len v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 

Ďalej povedal, že sme všetci znovuzrodení. Znovuzrodenie bez Božieho semena nie je možné! Jakuba 1:18: „Znovuzrodení skrze Slovo Božie…“ 1. Petra 1:23: „… znovuzrodení skrze Slovo Božie… ktoré je semenom…“ Práve tak, ako bol Spasiteľ Slovo, ktoré sa stalo telom, a Božie semeno, ktoré bolo zasľúbené od 1. Mojžišovej 3:15 a ktoré bolo dané Márii ako zasľúbenie, ktorému uverila – a až potom ju zatienil Duch Svätý. Práve tak nastane znovuzrodenie, len ak počujeme Božie Slovo, zasľúbenie Božie, veríme mu a potom sme zatienení Duchom Svätým a vzíde v nás nový život.

Ak čítame u Títa 3:5, tak číta to isté „Znovuzrodení obnovením Svätého Ducha.“ Nie znovuzrodení preto, lebo niekto učiní nejaké náboženské vyhlásenie. 

To, čo ma pri tom jednoducho ruší, je zvedenie. Zvedenie pomocou biblických miest. Počuli ste to? „Eliáš príde najprv … On zavedie späť srdcia detí k otcom.“ Čo učinil Eliáš? Zvolal ľud na horu Karmel a povedal: „Ako dlho chcete ešte kulhať na obe strany?“ Jedni nasledovali kňazom Bála, druhí Ašery. A muž Boží vystúpil a povedal: Dnes musí padnúť rozhodnutie! To sa predsa stalo skrze poslanie proroka v našom čase. Ako dlho chcete ešte kulhať na obe strany? Ako dlho chcete ešte tomu i onomu dávať za pravdu? Dajte Bohu za pravdu, postavte sa na Jeho stranu! V našom čase bol predsa Boží oltár nanovo postavený, ako Pavol vtedy písal Korinťanom: „Položil som základ … iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.“ 

Boh Svoje Slovo naplnil, ale všetci, ktorí teraz nepočúvajú Božiu zvesť a nestavajú sa na stanu Božiu, budú veriť bludu. Preto povedal náš Pán v ev. Matúša 24:14, že večne platné evanjelium bude kázané všetkým národom a jazykom ku svedectvu. Potom však prichádza Slovo nášho Pána, že „…povstanú falošní kristovia a falošní proroci…“ Slovo Kristus znamená „pomazaný“. Áno, oni všetci hovoria: „My sme charizmatickí, sme pomazaní.“ Ako pomazaní? Sväté pomazanie darované od Boha nás spája s Bohom a Jeho Slovom! Každé pomazanie, ktoré nás nespája s Bohom a Slovom, ktoré prišlo skrze Ducha Božieho, je pomazanie, ktoré si sami predstavujeme a predstierame a myslíme si, že si to ostatní nevšimnú.

Ale kto je z Boha, ten jednoducho zistí, čo od Boha je a čo od Boha nie je! Bratia neviem, ako sa cítite vy, ale prosím, preneste sa do mojej situácie. Ja som prežil letničné prebudenie. V roku 1949 som prežil, ako stovky ľudí spievali v jazykoch v dokonalej harmónii. Prežil som čas, v ktorom Duch Boží ešte pôsobil. Áno, a čo prišlo potom? Veľké odpadnutie. A keď Boh poslal brata Branhama a on musel priniesť zvesť, tak sa skutočne ukázalo, kto sa skutočne narodil z Boha, počul hlas Boží, ako to povedal náš Pán – všetci ostatní prešli pomimo toho.

Vy viete, že v roku 1960 som mal byť európsky manažér pre vtedy najväčšieho evanjelistu T. L. Osborna a viete, ako ma Pán v sne varoval, aby som nepredával svoje právo prvorodenstva a nemal na tom žiadnu účasť. Pred dvere mi priviezli veľké auto – Opel Kapitän. Bol mi ponúknutý ten najkrajší byt v štvrti Meerbusch. Pán ma vo sne varoval: Nepredávaj svoje právo prvorodenstva! Ďakujem Bohu za právo prvorodenstva, ktoré daroval mne a všetkým, ktorí sa narodili z Boha.

Kto sa narodil z Boha, nenaletí takýmto rečiam, ale bude Bohu zo srdca ďakovať. A aj to mi dovoľte stručne zmieniť: Ten muž povedal, že počas prvých 1 000 rokov existovala len rímska cirkev. Počas prvých 300 rokov – jedni hovoria že existovalo 127 smerov, druhí, že existovalo 331 smerov – ale bez ohľadu na to – rímska cirkev vznikla až v koncile v Nicei, nie o Letniciach – to už bolo to veľké odpadnutie, o ktorom Pavol prorokoval a písal. 

A aj to musíme ešte raz zdôrazniť: Ospravedlnenie predsa nie je učenie, ospravedlnenie je prežitie z Bohom. Obrátenie predsa nie je učenie, je to prežitie spásy s Bohom. Vrátime sa späť k Pánu a prijímame a uchopíme to, čo nám povedal. 

A tá hádka o pojme „len vierou“ – stačí čítať v liste Rimanom 5:1 „Ospravedlnení súc tedy z viery…“ a potom ďalej: „…ospravedlnení jeho krvou…“ novej zmluvy. Viera nevisí niekde v povetrí a nie je v nejakom náboženstve alebo cirkvi, ale je zakotvená v Ježišovi Kristovi, a preto je napísané: „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ (Skutky 16:31) Hlboko sa ma dotklo, že sa pomocou biblických miest deje zvádzanie na najvyššej úrovni. 

Vždy nanovo mi prichádza myšlienka, že Boh poslal proroka. Bratia a sestry, taká služba nebola na zemi odo dní nášho Pána. Aj v tejto veci môžem s dobrým svedomím s otvorenou Bibliou povedať, že som na vlastné oči a uši svedok toho, čo Boh v našom čase učinil. Som svedkom toho, ako sa v našom čase pred mojimi očami zopakovala rovnaká služba, akú mal náš Pán. Ako často brat Branham zmienil ev. Jána 1, kde bol Nataniel zavolaný k Pánovi a Pán mu povedal: „Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.“ (v. 49) On mohol povedať Petrovi: „Ty si Šimon, syn Jonášov…“ On mohol povedať žene pri studni. „…mala si päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž.“ Bola to prorocká služba nášho Pána. Pretože Mojžiš v 5. Mojžišovej 18 povedal: „Boh ti vzbudí proroka z tvojho stredu, spomedzi tvojich bratov…“ Náš Pán musel byť prvorodený medzi mnohými bratmi a vykonať Svoju službu.

Aj to brat Branham stále znova zmieňoval, z 1. Mojžišovej 18, ako sa Pán obrátil chrbtom k stanu a Sára počúvala a vo svojom vnútri sa smiala a Pán pozrel na Abraháma a povedal: „Prečo sa Sára smiala?“ Aj na to sa brat Branham stále znova odvolával, aby nám postavil pred oči, že ten istý, ktorý vtedy prišiel k Abrahámovi, je ten istý, ktorý vtedy chodil po zemi a prijal podobu služobníka, aby naplnil biblické proroctvo.

Bratia a sestry, verte mi to – moja zodpovednosť pred Bohom mi pripadá stále väčšia. Opakovane som Pánu povedal: „Buď mi milostivý, daruj mi silu až do konca túto zodpovednosť pred Bohom skutočne nielen vnímať, ale aby všetci, ktorí počujú Božie Slovo z mojich úst, jednoducho vedeli, že Boh nás zaviedol späť na začiatok, na počiatok, a že všetko, čo sa stalo počas uplynulých 1 400 rokov, ktoré ležia za nami, patrí minulosti, že Boh vykonal niečo nové, Svoju zvesť postavil na svietnik a volá na nás: „Blahoslavené sú vaše oči, lebo vidia, a vaše uši, pretože počujú.“

Prosím, prijmite to, uchopte to! 

To som ešte nezmienil, ale v ev. Matúša 24:24 je napísané: „takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.“ Falošní proroci a falošní kristovia – oni však povstávajú a vyzerajú vierohodne, pretože sa ozdobujú biblickými miestami. S čím prišiel k Pánovi satan? „Je napísané…“ A náš Pán povedal: „Ale je taktiež napísané…“

Môžeme sa dekorovať biblickými miestami od hlavy až k pätám a pritom to, čo je o biblickým miestach povedané, môže byť úplne nebiblické. Preto musíme ísť od jedného biblického miesta k druhému, zo Starého do Nového zákona a skúmať Bibliu, aby sme vedeli, že je to tak, ako to Boh povedal.

Premohlo ma to a sčasti ste to videli. Posolstvo z Vatikánu pre tohto letničného kazateľa, ktorý nehovorí nič iné než „Hallelujah“ a „česť buď Bohu“ – sú plní charizmatiky a radujú sa, že majú tú česť mať vo svojom strede takú osobnosť. Môj Bože! Nášmu Pánu náleží všetka česť! Nepotrebujeme žiadne osobnosti, potrebujeme Boha osobne, aby sa nám zjavil a smeli sme vidieť Jeho nádheru.

Všetci, ktorí teraz prechádzajú pomimo toho, čo Boh vykonal, budú mať účasť na tom, čo sa deje mimo kráľovstva Božieho. Povedzme to pokojne ešte niekoľkokrát: Ak nám je Boh skutočne milostivý, tak nám oznamuje Svoju cestu s Cirkvou v tomto čase, tak poznávame, že sa napĺňa ev. Matúša 24:14, totiž že „toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom…“ 

Napĺňa sa však aj 2. Korinťanom 6: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry.“

A potom Zjavenie 14:6: „…večné evanjelium, je zvestované tým, ktorí bývajú na zemi…“ Tak je to napísané a tak sa to deje v našom čase. Stále znova smieme zvolať: „Písmo sa napĺňa pred našimi očami!“ 

Píšem teraz ešte raz o Božstve a ukazujem, ako bola vynájdená trojjedinosť. Ako sú všetci zjednocovaní v tomto učení trojjedinosti a trojičného krstu. Boh nie je žiadna trojica, On je jediný pravý Boh od vekov na veky. On sa zjavil – On je Stvoriteľ, Vykupiteľ, Kráľ, Záchranca, Uzdravovateľ, On je všetko vo všetkom. Preto to musí byť so všetkou zreteľnosťou povedané, aby všetci, ktorí sú z Boha, počuli Boží hlas, poznali pravdu a boli z milosti oslobodení od bludu. Nekončí to Zjavením 14:6, pokračuje to až do Zjavenia 18:3-4: „Vyjdite z neho, môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.“ 

Ďakujme Bohu, že nám daroval poslednú zvesť, ďakujme Bohu, že smieme mať účasť pri vyvolaní von a príprave. Ďakujme Pánu, že môžeme rozoznávať duchov a že sa môžeme sa plne a cele postaviť na stranu Božiu a vedieť, že On všetko dobre učiní.

Nečakáme daromne. Náš Pán sa vráti tak, ako to zasľúbil, ale musí sa naplniť: „A Jeho Nevesta sa pripravila…“ (Zjavenie 19:7) A to je ten bod. Neleží to na Pánu – je to na Neveste. On sa môže vrátiť až potom, keď je Jeho Nevesta pripravená. Sme vďační, že sa nachádzame uprostred prípravy. My sme nielen počuli volanie von, nielenže sme sa oddelili, ale z milosti smieme počas zvestovania prežívať našu prípravu. Poviem vám, ako sa to deje – tak, že máme plný vnútorný súhlas ku každému Slovu Božiemu. A tak aj uprostred Cirkvi prídeme k jednote Ducha, aby Pán mohol dokonať Svoje začaté dielo s nami všetkými.

Povedzme to ešte raz: Žijeme v mimoriadnom čase, v ktorom sa biblické proroctvá a predpovede napĺňajú – s Izraelom, s veľkým odpadnutím, so všetkým, čo bolo predpovedané. Nás najviac zamestnáva to, čo nám Boh hovorí v tomto čase, aby vieru a poslušnosť priviedol do súladu, aby bola Nevesta so Ženíchom jedno srdce a jedna duša a my všetci sme boli pripravení na slávny návrat Ježiša Krista, nášho Pána.

Som si vedomý, že možno je pre vás ťažké zo srdca mi porozumieť. Ale hovorím ešte raz: Počas mnohých rokov som mnoho prežil. 62 rokov zvestujem evanjelium. 52 rokov prinášam zvesť, ktorú nám Pán daroval. Bola to jednoducho vôľa Božia, aby Slovo Pánovo dosiahlo končiny zeme, pretože tak to predsa náš Pán povedal: „… a potom príde koniec.“ Povolanie si nedávame sami, tie prichádzajú od Pána, a ako už bolo predtým povedané, je s tým spojená veľká zodpovednosť.

Zhrňme to ešte raz: Úplne na záver budú existovať dve zjednotenia – jedna svetová jednota – politická, náboženská, pod Rímom. Prečo? Daniel videl 4 svetové kráľovstvá. A to posledné bola rímska svetová ríša. Do podrobností nezájdeme, ale aj v tom sa plní biblické proroctvo v našom čase. Sme jednoducho veľmi vďační za milosť, ktorú nám Boh daroval, že sme poznali čas a hodinu a smeli sme prijať zvesť a zvestovateľa. Je to jednoducho tak: Bez zvestovateľa nie je žiadna zvesť. Ale potom je veľmi dôležité, aby sme nezvestovali zvestovateľa, ale zvesť, ktorú priniesol, a Ježiša Krista, nášho Pána, postavili do stredu nášho zvestovania.

Aké krásne bolo to prežitie na hore premenenia – Mojžiš a Eliáš sa zjavili, sláva Božia zostúpila a šatstvo nášho Pána bolo pred ich očami žiarivo biele. A keď sa potom učeníci prebrali, tak nevideli nikoho iného ako Ježiša. Nevideli viac Mojžiša ani Eliáša, videli pred svojimi očami len premeneného Ježiša. Presne tak to je s nami dnes: My môžeme zvestovať, čo nám zanechal Peter a Pavol, a to, čo brat Branham nanovo postavil na svietnik. Ale v okamihu, keď na nás príde sláva Božia, vidíme len Ježiša, ktorý putuje uprostred siedmich zlatých svietnikov.

Prosím, porozumejte, že som vnútorne pohnutý, že ma to vnútorne skutočne uchopilo, a že vo mne povstala vďačnosť Bohu za milosť, ktorú v tomto čase daroval mne a miliónom ľudí na zemi, ktorí vo viere prijali a uchopili Božiu zvesť, sú zavolaní von a pripravení na slávny deň Ježiša Krista, nášho Pána.

Naším úmyslom bolo ukázať vám to, aby ste vedeli, že nielen niečo hovoríme, ale že sa tieto veci dejú a všetko sa vracia späť do materského lona rímskej cirkvi a že rana mečom bola uzdravená. Ale predtým ako bude dokonané toto zjednotenie… ten muž povedal, že oni v roku 1999 podpísali zmluvu – my nepodpisujeme žiadnu zmluvu, s nami učinil zmluvu Boh! Veríme Slovu, svätému Slovu, tak ako je napísané. Jemu, Pánu patrí klaňanie za vykúpenie, za moc Jeho krvi, Jeho Slova a Jeho Ducha. Povedzme to ešte raz: Nie o ospravedlnení hovoriť, ale osobne z milosti ho prežiť. Prežiť zmierenie, prežiť znovuzrodenie, prežiť obnovenie. Prežiť pomazanie a zapečatenie Duchom Svätým.

Mám jednoducho dôveru k Pánu, a to na základe 2. Korinťanom, že všetci, ktorí sú určení k tomu Slovu veriť, budú pomazaní a nielen pomazaní, ale tiež zapečatení Svätým Duchom. Dovoľte mi prečítať ešte tento verš 2. Korinťanom 1:18-19, nádherné slová, ktoré Pavol napísal: „Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie.“ Nie, naše slovo nie je tak alebo onak, nie je áno aj nie, naše slovo je Božie Slovo a Božie Slovo je áno a Amen. A tomu veríme z celého srdca. Verš 19: „Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom.“ Nie áno a nie, ale áno a Amen. A potom mocný výrok vo verši 20: „Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v Ňom áno, a preto aj skrze Neho amen, Bohu na slávu skrze nás.“ Skrze nás Boh napĺňa zasľúbenia, ktoré nám dal. A potom ešte mocný verš 21: „Avšak Ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh,“ A potom prichádza ďalší mocný verš: „…ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.“

Bratia a sestry, prijmite tieto Slová, čítajte ich ešte raz. Možno smiem dať radu: dnes večer už veľa nehovoriť, ale obzvlášť tento text ešte raz pomaly čítať a povedať: „Pane, z milosti sa tu nachádzam. Verím, že Tvoje Slovo a Tvoje zasľúbenia sú áno a Amen. Zo srdca so všetkým súhlasím a verím, že Ty si mal pevne založil a pomazal Svätým Duchom a že mi vyrazíš Svoju pečať.“ Vy milí, Boh nám nedá pečať, pretože sme učinili niečo dobré, Boh Svoju pečať dáva tam, kde môže dokonať Svoje dielo. Vy viete, ako sa to deje. Ak sa uzavrie zmluva, tak nakoniec príde pečať a to, čo je v zmluve napísané, to platí, to sa vykoná, tak sa to stane. Nie preto, čo si ty alebo ja vykonal alebo vykonáš, ale pretože sme sa sklonili pod pramocnú ruku Božiu, zo srdca sme mu verili, Jeho Slovo sme prijali a uchopili a zo srdca veríme v Jeho zasľúbenia, ktoré nám dal. Ako je to tu napísané – smieme sa v tomto mieste Písma nájsť – aj v súvislosti s tým, že celý svet je zvedený a zavedený do bludu, ale Boh má vyvolanú Cirkev, ktorá bude vyvolaná, pripravená a bude s Ním v sláve.

Veríme tak, ako hovorí Písmo, a vzdávame nášmu Bohu dnes večer mimoriadnu vďaku.

Dnes prosím o to, aby všetci ďakovali Pánu. Aby sme sa všetci spoločne modlili a spoločne ďakovali za tú veľkú prednosť, že sme nesedeli pri nohách nejakého biskupa alebo nejakého muža, ale pri nohách nášho Pána, a že Jeho slová prijímame, premýšľame nad nimi a že nám Pán môže vyraziť Svoju pečať. Môžete všetci veriť? Skutočne? Boh to učinil. Prosím, verte tomu, Boh nás zavolal von, omilostil nás a všetko, čo je napísané v Novej zmluve pri nás, v nás a skrze nás naplní. Jemu nech je vzdaná vďaka, česť a chvála na všetky veky. Povstaňme a spoločne Pánu ďakujme.

Dnes budeme skutočne spoločne ďakovať, že nám pripadol ten najmilší los a že smieme veriť tak, ako hovorí Písmo, a prijímať to, čo Duch hovorí zborom.

Prepáčte, ak sa so skutočne roztrhaným srdcom pýtam: Dovolili by títo letniční kazatelia, aby prišiel brat Frank a na koniec pustil ku slovu brata Branhama? Vy viete, že máme krátky film s bratom Branhamom. Myslíte, že by to títo vážení kazatelia dovolili? Videli ste to, biskup Ríma… celý jeho príhovor som už ani nechcel počuť. On hovorí: Tak ako bol Jozef v Starom zákone poslaný, aby pripravil pokrm, tak sa to stalo aj teraz. Človek vôbec nemôže počúvať, keď sú ponúkané takéto prirovnania. Ako sú biblické miesta zneužívané. Pýtam sa ešte raz: Kenneth Copeland, pustil by si ku slovu brata Branhama? Áno? Bratia a sestry, Boh nám daroval milosť poznať čas a hodinu. Ďakujme spoločne.

Pieseň a modlitba niekoľkých bratov neboli preložené…

Chceli by sme, aby všetci na celej zemi poznali, že Boh v našom čase učinil veľké veci a že Svätý Duch je Duch pravdy, ktorý nás zaviedol a ďalej vedie do Slova pravdy. Sme zo srdca vďační a dávame Bohu samému chválu a česť na všetky veky. 

Pane, všemohúci Bože, Ty si nás postavil do tohto času, Ty si daroval milosť, že smieme poznať a veriť zasľúbeniam a mať na nich účasť. Zo srdca Ti ďakujeme, Tebe, Ženíchovi našej duše. Ty máš na zemi Nevestu a táto Nevesta bude vyvolaná tak, ako šiel Izák k studni živého Boha, stretol Rebeku a zaviedol ju domov. Ó, milovaný Pane. Ó, milovaný Pane. Ty máš poslov, ktorých posielaš, aby vyvolali Tvoju Nevestu, a všetci, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, budú počuť toto volanie. Tebe, milovaný Pane, vzdávam vďaku. Ó, Bože, som na jednej strane otrasený tým, čo sa deje, a na druhej strane sa radujem z toho, čo Ty konáš v strede Svojho ľudu. Žehnaj vo všetkých národoch a jazykoch. Nech tomu všetci správne porozumejú. Že sa to dnes na tomto mieste stalo a bolo povedané, aby sme boli naplnení vďačnosťou. Úplne na záver Ti prinášame všetkých unavených a obťažených. Všetkých, ktorí majú modlitebné priania a núdze. Spoločne prichádzame k Tebe a ďakujeme Ti za to, že si prítomný, že zachraňuješ, uzdravuješ a žehnáš. Predovšetkým Ti ďakujeme za to, že sme Tvojej reči porozumeli, že sme to smeli prijať, a že Ty na nás voláš: „Blahoslavené sú vaše oči, lebo vidia, vaše uši, lebo počujú, a vaše srdcia, lebo veria.“ Ó, milovaný Pane, ďakujem Ti obzvlášť za 2. Korinťanom 1 od verša 17. Ó, Pane, Ty vykonáš celé dielo, Ty dokonáš Svoje dielo vykúpenia tak, ako si dokonal Svoje dielo stvorenia. Ďakujeme Ti za to, že smieme mať na tomto dokonaní priamu účasť. Chválené a velebené buď Tvoje nádherné meno Ježiš teraz a na všetky veky. Hallelujah. Amen.