Obežník marec/apríl 2014
/ Ewald Frank
Langue: slovaque
Other languages
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”
(Židom 13:8)
OBEŽNÍK marec/apríl 2014
Veľmi srdečne zdravím všetkých skutočne biblicky veriacich po celom svete v drahom a svätom mene nášho Pána Ježiša Krista Slovom adresovaným pripravenej Neveste, ktorá bude mať účasť na svadobnej hostine:
„A dalo sa jej, aby sa obliekla do žiarivého bieleho ľanového rúcha, a tým ľanovým rúchom je spravodlivosť svätých.“ (Zjavenie 19:8, nem. preklad)
Tento text mi pripomína premocné prežitie z januára 1981, keď som bol vzatý z tela a so všetkými, ktorí boli pripravení, som smel prežiť vytrhnutie. Bolo mi nápadné, že všetci boli mladí a vyzerali 17- až 18-roční. Čo na mňa urobilo mimoriadny dojem, bol lesk ich bielych rúch.
O našom milovanom Spasiteľovi je napísané:
„…a premenil sa pred nimi, a Jeho tvár sa skvela ako slnce, a Jeho rúcho stalo sa žiarivo bielym ako svetlo.“ (ev. Matúša 17:2, nem. preklad)
Tak žiarivo biele budú rúcha vykúpených, ktorí budú smieť mať účasť na vytrhnutí a svadobnej hostine. Je jedna vec o tom čítať, ale úplne iná osobne to prežiť. Už dopredu vidieť pripravenú Nevestu pri jej vzatí pre mňa bolo a je niečo veľmi mocné. Tak sa musel cítiť aj apoštol Ján na ostrove Patmos, keď videl, počul a prežil to, čo potom napísal.
Aj apoštol Pavol písal o premenení:
„Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby.“ (1. Korinťanom 15:51)
Tak ako bol telesne premenený Spasiteľ, tak budú telesne premenení aj tí spasení.
„Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení. Ale jeden každý vo svojom vlastnom poriadku: prvotina Kristus, potom tí, ktorí sú Kristovi, za Jeho príchodu.“ (1. Korinťanom 15:22–23)
Apoštol Ján nás napomína:
„A teraz, dieťatká, zostávajme v Ňom, aby sme, keď sa ukáže, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred Ním, keď príde.“ (1. Jána 2:28)
Je to blahoslavené poznanie:
„…vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je.“ (1. Jána 3:2b)
Brat Branham hovoril niekoľkokrát o tom, ako bol už počas života vzatý do slávy a smel vidieť v bielom oblečený zástup, ktorý bol v rozkvete mladosti. V jeho prežití „Za oponou času“ mu jedna mladá sestra povedala: „Mala som viac ako 90 rokov, keď si ma priviedol k Pánu. Pozri sa na mňa teraz!“ Ako často veľmi vážne zdôrazňoval, že ženy nesmú mať svoje vlasy ostrihané nakrátko! Pri mojom nádhernom prežití bolo aj mne nápadné, že všetky sestry mali dlhé vlasy, ktoré im spadali ponad ramená.
Brat Branham počul vo svojom prežití všetko prenikajúce slová: „Sem vchádza len dokonalá láska!“ V liste Rimanom 12, 1. Korinťanom 13 a na mnohých iných miestach Písma je nám pred oči postavená vyžívaná láska. Je to všetko v nás a skrze nás už zjavené? Poďme ešte o krok ďalej: Na základe toho, čo Pán zjavil bratovi Branhamovi, spočíva pravé znamenie, že niekto skutočne dostal Svätého Ducha v tom, že verí každému Božiemu Slovu (kázanie Deravé cisterny, strana 12-13). Láska Božia je láska k pravde. Amen. A len to, čo stojí v Biblii, je Božie Slovo, ktoré nám v láske skrze Svätého Ducha bude zjavené.
Ťažko skúšaný Boží muž Jób povedal: „Ale ja viem, že môj Vykupiteľ žije…“ (Jób 19:25) V kapitole 33 stojí pred Prímluvcom, ktorý skladá svedectvo o Jeho spravodlivosti a dáva mu zmierenie, že potom jeho telo prenesie späť do mladosti (verše 23–28). Pri vzkriesení a premene tiel pri návrate Ježiša Krista budeme prenesení späť do rozkvetu našej mladosti. Nebude tam viac stopy po hriechu ani chorobe. Budeme u Pána v dokonalosti a večnej blaženosti. On po dokonanom spasení odišiel, aby nám pripravil miesta. On sa vráti tak, ako to zasľúbil, a vezme nás k Sebe.
„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo Mňa. V dome Môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k Sebe, aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ (ev. Jána 14:1–3)
„Blahoslavení, ktorí perú svoje rúcha a činia Jeho prikázania, aby mali právo k stromu života a aby vošli bránami do mesta.“ (Zjavenie 22:14)
Všetci, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, teraz prežívajú celkovú prípravu a objavia sa pred Pánom bez poškvrny a vrásky v žiarivo bielych rúchach (Efežanom 5:27). Ó, aký deň to bude!
Čo sa teraz deje?
Teraz sa na všetkých úrovniach napĺňajú biblické proroctvá. Pán sám predsa opakovane poukázal na to, čo sa má diať na konci, a nám povedal:
„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (ev. Lukáša 21:28)
Celá zem je postihnutá vojnami, nepokojmi, hladomormi a prírodnými katastrofami rôzneho druhu. To je tá viditeľná, prirodzená stránka udalostí konečného času, ktorú môžu mnohí vidieť a zaradiť. Pozornosť pravých veriacich však musí byť obrátená na zasľúbenia, ktoré sú dané Cirkvi pre tento posledný časový úsek spásnych dejín.
Pri prvom príchode Krista sa najprv jednalo o zasľúbenie:
„Hľa, posielam Svojho anjela, a upraví cestu pred Mojou tvárou.“ (Malachiáš 3:1)
Keď sa čas naplnil, oznámil anjel Gabriel Zachariášovi narodenie Jána Krstiteľa a zasľúbenia, ktoré sa mali skrze jeho službu naplniť (ev. Lukáša 1:13–17). „A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu.“ (ev. Lukáša 1:16) Tak sa to stalo: Nie učení Písma, ale zasľúbený prorok mal obrátiť srdcia – nie hlavy – otcov Starého zákona k viere detí Novej zmluvy. Ján sám bol pevnou súčasťou toho, čo sa v kráľovstve Božom dialo, a zložil svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili (ev. Jána 1:7). Odo dní Jána si razilo kráľovstvo Božie cestu (ev. Lukáša 16:16). On bol mužom poslaným od Boha so zvesťou, ktorá mala pripraviť Pánovi cestu uprostred Jeho ľudu. To v ev. Matúša 11:10 potvrdil Pán sám.
V kráľovstve Božom sa všetko deje tak, ako to Pán zasľúbil vo Svojom Slove. A kto nemôže veriť tomu, čo Boh povedal, nebude mať účasť na naplnení Bohom dosadenej služby. Tak povedal Pán: „Hľa, Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“ (Malachiáš 4:5) Pán toto zasľúbenie v ev. Matúša 17:11 označil ako budúce a zároveň vo verši 12 službu Jána Krstiteľa potvrdil ako ukončenú. To isté máme dosvedčené aj v ev. Marka 9. On sám zdôraznil, že skrze budúcu službu Eliáša malo byť všetko privedené späť do správneho stavu.
Takže naďalej platilo zasľúbenie, ktoré Boh v našom čase naplnil. Všetci, ktorí sú oboznámení so službou brata Branhama, vedia, aké povolanie a poslanie od Pána dostal. Jemu zverená zvesť mala predísť druhému príchodu Krista. Áno, skrze jeho zvestovanie mali byť srdcia detí Božích privedené späť k prapôvodnému Slovu, k viere apoštolov, viere otcov, aká bola v Cirkvi na počiatku. Smieme dosvedčiť: Dnes sa toto miesto Písma – a tým aj zasľúbenie – naplnilo pred našimi očami!
Zvesť plného, nefalšovaného, naveky platného evanjelia mala predísť a ešte stále predchádza druhému príchodu Krista. Boh vzal k Sebe všetkých prorokov, všetkých apoštolov a aj brata Branhama. Ale to v Božom poverení zvestované Božie Slovo zostáva naveky – a to je to Slovo, ktoré sme vám zvestovali (1. Petra 1:25).
„Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na svetlo, svietiace na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel plný deň, a nevzišla ranná hviezda vo vašich srdciach.“ (2. Petra 1:19, nem. preklad)
„Pri tom vám musí byť predovšetkým jasné, že niktoré proroctvo Písma nedopúšťa vlastný výklad.“ (2. Petra 1:20, nem. preklad)
Na výklady neostáva absolútne žiadne miesto. Každý výklad je bludným učením a prináša zmätok. Len Slovo je pravda a zostáva naveky a len ten, kto zostáva v Slove, môže v ňom byť posvätený (ev. Jána 17:17) a Pána uvidí (Židom 12:14).
Slovo je semeno
Viera je víťazstvo
„Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je tá moc víťazstva, ktorá zvíťazila nad svetom – naša viera.“ (1. Jána 5:4, nem. preklad)
V liste Júdu sme vyzvaní: „…zápasiť za vieru, raz prevždy danú svätým.“ (verš 3)
V liste Židom 3 stojí: „Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neveriace srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha.“ (verš 12, nem. preklad)
A ďalej: „A ktorýmže prisahal, že nevojdú do Jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali? A vidíme, že nemohli vojsť, pretože neverili.“ (Židom 3:18–19, nem. preklad)
Pôvodný hriech je neviera – to brat Branham vo svojich kázaniach vždy znova zdôrazňoval. Satanovi sa podarilo Evu zapliesť do diskusie o tom, čo Boh Adamovi povedal. Tak mohol zasiať pochybnosť: „Či naozaj povedal Boh…? … nezomriete … otvoria sa vaše oči… atď.“ Ale ako všetci vedia, neostalo len pri rozhovore, skončilo to pádom do hriechu, skrze ktorý vzišlo falošné semeno.
Potom povedal Pán hadovi: „A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.“ (1. Mojžišova 3:15)
Priamo po páde do hriechu dal Boh Pán zasľúbenie o Božom semene, ktoré príde skrze ženu, aby hadovi rozdrtilo hlavu. Semeno prišlo – Slovo sa zjavilo v tele z mäsa. V Izaiášovi 53:10 o ňom čítame:
„…aby, ak položí Svoj život ako obeť zmierenia, videl Svoje semeno, bol dlhoveký, a to, čo sa ľúbi Pánovi, zdarilo sa v Jeho ruke.“ (nem. preklad)
Pavol píše: „Tak čo teda zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie…“ (Galaťanom 3:16–19)
Začalo to prvorodeným Synom, prvorodeným spomedzi mnohých bratov (Rimanom 8:29). Mária našla u Boha milosť a dostala zasľúbenie: „… hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš Jeho meno Ježiš.“ (ev. Lukáša 1:31)
Svätý Duch mohol na Máriu zostúpiť, až keď zasľúbeniu uverila a povedala:„Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi teda stane podľa tvojho slova.“ A tak sa narodil Boží Syn.
Pre pojmy „splodiť“ a „narodiť“ existuje v gréčtine len jedno slovo. Keď sa jedná o muža, znamená to „splodiť“, ak sa jedná o ženu, znamená to „narodiť“ – to, čo muž splodil, sa zo ženy narodí. O Synovi Božom stojí: „Ty si môj Syn, dnes som Ťa splodil.“ a potom: „…to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha.“ (ev. Matúša 1:20)
Keď sa jedná o nás, ide o duchovné znovuzrodenie, splodenie a narodenie z Ducha: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.“ (ev. Jána 3:6)
Najprv musí byť do nášho srdca vložené semeno Slova, aby v nás Svätý Duch mohol stvoriť život, ktorý je v semene.
Apoštol Jakob svedčí: „A chcúc to tak, splodil nás Slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení!“ (Jakob 1:18)
Peter píše: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa Svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych…“ (1. Petra 1:3)
Potom sa napĺňa to, čo píše Pavol: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením…“ (2. Korinťanom 5:17). „Jeho semeno mu bude slúžiť…“ (Žalm 22:31) Kto sa narodil z Boha skrze Slovo a Ducha, má život a povahu Ježiša so všetkými Jeho cnosťami. Neexistuje žiadne z Ducha splodené Božie dieťa s diabolskou povahou podľa spôsobu Kaina. Neexistuje žiadne znovuzrodené Božie dieťa s nenávisťou, závisťou a žiarlivosťou.
„Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo Jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.“ (1. Jána 3:9)
Kto to môže pochopiť?
V kázaní „Hovorené Slovo…“ (2. časť) z 18. marca 1962 hovorí brat Branham, že videl zemeguľu a muža oblečeného v bielom, ktorý mal naboku previazanú ľanovú zásteru tak, ako to bolo niekedy bežné, a v nej pšenicu, ktorú rozsieval.
Hneď potom ho nasledoval podvodník a rozsieval medzi to semeno buriny. Oboje, pšenica aj burina, rástli spoločne. Potom prišlo sucho a obom ovisli hlavy. Potom náhle prišiel dážď: pšenica sa vzpriamila a zaznelo hlasné: „Sláva! Sláva! Sláva!“, aj burina sa vzpriamila a zvolala: „Sláva! Sláva! Sláva!“ Brat Branham nad tým žasol. Že sa radovala pšenica, tomu mohol rozumieť, ale že Boha chválila aj burina, nedokázal pochopiť. A Pán mu povedal: „Čítaj Židom 6.“ Tam stojí:
„Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha. Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená.“ (verše 7–8)
Tu je reč aj o ľuďoch, ktorí Boha prežili, dokonca sa stali účastní moci budúceho sveta a Svätého Ducha a predsa odpadli a Syna Božieho vydali napospas hanbe. Sú veriaci, ktorí vzácne Božie Slovo počuli, zvesti uverili, ale potom sa odvrátili a viac nemohli prísť späť. Aj toto Slovo sa napĺňa:
„…lebo Svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ (ev. Matúša 5:45b)
V čase nášho Pána prirovnávali učení Písma Pána a Jeho službu k Belzebubovi. Preto povedal: „Ten, kto nie je so Mnou, je proti Mne, a kto nezhromažďuje so Mnou, rozptyľuje…“ (ev. Matúša 12:22–37) Potom nasledoval rozsudok: „Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.“ (verš 31) Potom pozostáva už len súd. Boh vyžaduje zúčtovanie: „…lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.“ (verš 37) Koľkí veriaci z letničných zborov sa proti službe brata Branhama prehrešili? Koľkí sa teraz prehrešujú?
Brat Branham povedal: „Môžete byť v druhom úseku pokrstení Duchom, a napriek tomu nebyť v duši znovuzrodení.“ Jedná sa o semeno: dážď je určený k tomu, aby pšeničné zrno zomrelo a život, ktorý je v semene, mohol teplom slnka vzísť (ev. Jána 12:24). „To, čo ty seješ, nebude oživené, iba keď zomrie…“ (1. Korinťanom 15:36) Ak Slovo nie je prijaté, tak pôda srdca prináša tŕnie a bodliak zlorečenia. Každé semeno prináša podľa svojho druhu. Aby na seba vzal zlorečenie neposlušnosti – pádu do hriechu – niesol náš Spasiteľ tŕňovú korunu (ev. Jána 19) a „…stal sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“ (Filipänom 2:8)
Dobré semeno je Slovo, ktoré je siate do sŕdc pravých veriacich (ev. Marka 4:14, ev. Lukáša 8:11). Sú to synovia kráľovstva Božieho, o ktorých Pavol povedal:
„Ale my sme podlžní ďakovať vždycky Bohu za vás, bratia, milovaní Pánom, že si vás Boh od počiatku vyvolil ku spaseniu skrze Duchom vypôsobené posvätenie ducha a skrze vieru v pravdu…“
(2. Tesaloničanom 2:13, nem. preklad)
Satan, ten nepriateľ, však rovnako ako v záhrade Eden tiež seje svoj výklad, a tak sa veľmi nábožensky objavujú synovia zlého. To je semeno odporu, o ktorom kázal brat Branham jedno celé kázanie.
Apoštol Ján píše:
„Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého. Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a jeho bratove spravodlivé. (1. Jána 3:11–12)
Kain nie je uvedený ako syn Adama v rodokmeňoch Starého ani Nového zákona (1. Mojžišova 5, 1. Kronická 1, ev. Lukáša 3). Práve tak nemôžu ani mená falošného semena stáť v knihe života.
Kain i Ábel boli obaja veriaci, obaja postavili oltár, obaja obetovali. Ale skutky Kaina zodpovedali jeho zdedenej povahe. Bola v ňom žiarlivosť a nenávisť, ktorá z neho učinila vraha. Tak, ako to bolo vtedy v tom prirodzenom pri Eve, tak budú aj v Cirkvi zjavené obidve duchovné semená.
„Po tom poznať deti Božie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravodlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata.“ (1. Jána 3:10)
„Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že niktorý vrah nemá večného života, zostávajúceho v sebe. Po tom sme poznali lásku Božiu, že On položil za nás Svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov.“ (1. Jána 3:15–16)
Kto nemá za brata Kaina, ten nemôže byť Ábelom. Protiklady oboch semien sú odhalené v ich povahách: jedni prenasledujú, druhí sú prenasledovaní, jedni nenávidia, druhí sú nenávidení, jedni ohovárajú, druhí sú ohováraní. Jedni žijú spôsobom Kaina a sú priateľskí vrahovia povesti, tí druhí vydávajú svoj život v láske Božej za bratov. Tak to skutočne je. Každé semeno prináša podľa svojho druhu. To je zákon rozmnožovania v prirodzenej i duchovnej oblasti.
Ábel bol prvou obeťou vraha. A to len preto, lebo satanovi sa podarilo zviesť Evu v tom, že k tomu, čo Boh povedal, pridal jedno jediné slovo. Porovnajme si 1. Mojžišovu 2:16: „Z ktoréhokoľvek stromu rajského smiete jesť…“ s 1. Mojžišovou 3:1: „Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť z niktorého stromu rajského?“ (v nemeckom preklade je rozdiel len vo vyjadrení záporu)
Musíme vedieť, že každé pokúšanie sa môže diať vždy len vtedy, keď sa jedná o Slovo, ako to bolo v záhrade Eden, a potom s naším Spasiteľom. Satan prišiel s tým „Je napísané…“, ale náš Spasiteľ odpovedal: „Ale je taktiež napísané…“ Správna odpoveď je možná vždy len so správnym biblickým miestom, ktoré patrí k téme (ev. Matúša 4). Našou modlitbou má byť: „…a neuveď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého…“ (ev. Matúša 6:13) Všetci, ktorí k Božiemu Slovu niečo pridávajú, stoja pod falošným vplyvom a sú vylúčení (Zjavenie 22). U Boha nie sú kompromisy možné, áno, sú vylúčené a nestačí povedať: „Verím vo zvesť.“ To tvrdia aj tí, ktorí rozširujú svoje nebiblické „zvláštne zjavenia“. Ježiš Kristus, náš Pán, hovorí: „Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo…“, a nie tak, ako ho ľudia vykladajú.
V 2. Tesaloničanom 2 Pavol zreteľne hovorí, prečo sa ľudia protivníkovi nechajú nachytať a sú stratení: „…pretože si neprivlastnili lásku k pravde…“ „…aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.“ (2. Tesaloničanom 2:12, nem. preklad). K zdanlivo svätým farizejom náš Pán povedal: „Ten, kto je z Boha, počúva Slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ (ev. Jána 8:47) Vyčítal im: „…ale ma hľadáte zabiť, lebo Moje Slovo nemá miesta vo vás.“ (verš 37b) „Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte?“ (verš 46b) Tak je to aj teraz medzi veriacimi zvesti konečného času. Jedni veria každému Slovu, pretože sa narodili zo semena Slova. Tí druhí, ktorí nie sú splodení z Boha, k tomu pridávajú, odnímajú od toho, vykladajú a sami seba stavajú pod zlorečenstvo (Galatským 1:8).
V evanjeliu Jána, kapitola 8, čítame všetko prenikajúce Slová nášho Pána: „Keď vy zostanete v Mojom Slove, vpravde ste Mojimi učeníkmi…“ a s tým spojené zasľúbenie: „…a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.“ Amen. Božia pravda nás oslobodila od každého bludu.
Brat Branham videl, ako boli pšenica a kúkoľ siate a rástli na rovnakom poli. To hovorí aj náš Pán v ev. Matúša 13:30 a taktiež povedal:
„Nechajte oboje spolu rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do Mojej stodoly.“
Pán mi ukázal veľké pšeničné pole bez buriny či bodliakov. Tak vpravde ako Boh žije, bude zožatá len čistá pšenica. U Boha neexistuje žiadne zmiešanie. Pri návrate Krista bude zožatá a vzatá vo vytrhnutí len pravá pšenica. Svoje humno čistí Pán sám.
„…má Svoju vejačku vo Svojej ruke a prečistí Svoje humno a zhromaždí Svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.“ (ev. Matúša 3:12)
Blahoslavení a svätí budú všetci, ktorí budú mať účasť na prvom vzkriesení a vytrhnutí!
V priamej zodpovednosti pre Bohom
V liste Timoteovi sa apoštol Pavol sám predstavuje ako Pánom dosadený do služby:
„A ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma povážil za verného a postavil do služby.“ (1. Timoteovi 1:12)
Potom nasledujú napomenutia zostať v pravom učení až k výzve:
„…vykonávaj poverenie tak, aby si seba zachoval nepoškvrneného a bezúhonného až do zjavenia sa nášho Pána Ježiša Krista…“ (1. Timoteovi 6:14, nem. preklad)
Aj v druhom liste napomína:
„Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí Slovo pravdy, ako sa patrí.“ (2. Timoteovi 2:15)
Potom hovorí o mužoch, ktorí sa nedokážu podriadiť a prednášajú bezcenné a prázdne táraniny, ktoré prirovnáva k nádoru rakoviny. „… ktorí čo do pravdy zablúdili a teraz hovoria, že už bolo vzkriesenie, a prevracajú niektorých vieru.“ (verš 18) Všetko sa opakuje, dokonca aj bludné učenie, že vzkriesenie a vytrhnutie už nastalo, a mnoho iného.
Apoštol Pavol ukončuje svoj list dôraznou výzvou kázať len Slovo. Vedel, že príde čas, v ktorom sa mnohí odvrátia od pravdy a svoje uši obrátia k bájkam.
Pri odchode z Malej Ázie napomínal Pavol starších, aby dbali na Cirkev Pánovu, ktorú vykúpil Svojou vlastnou krvou, a pásli ju ako stádo, pretože vedel, že „…z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci…“
Vždy sa to deje s myšlienkou stiahnuť za sebou učeníkov (Skutky 20:28–30). Od počiatku existovali Bohom dosadené služby dané ku budovaniu Cirkvi (1. Korinťanom 12) a zároveň muži, ktorí ľstivo vyšli, aby viedli do bludu.
Zboru v Ríme píše apoštol:
„A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich.“ (Rimanom 16:17)
V 2. Korinťanom 11:13 hovorí, že sú to: „…apoštolovia lží, nečestní robotníci, nosiaci masku apoštolov Kristových.“ (nem. preklad)
Galatskému zboru vyčíta hneď na začiatku svojho listu:
„Divím sa, že tak skoro odstupujete od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, k inému evanjeliu, kým žiadne iné predsa neexistuje, len sú niektorí, ktorí vás nepokoja a chcú prevrátiť evanjelium Kristovo.“ (1:6–7, nem. preklad)
Aj dnes všetci nosiči Slova musia vziať vážne a vezmú vážne dôrazné napomenutie:
„Zaprisahávam ťa pred tvárou Božou a Ježišom Kristom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych pri Jeho príchode a Jeho kráľovstve: Káž Slovo, vystupuj s ním, či prídeš vo vhodný alebo nevhodný čas, usvedčuj, naprávaj, prísne napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením.“ (2. Timoteovi 4:1–2, nem. preklad)
„Božie dary milosti a povolania sú neodvolateľné.“ (Rimanom 11:29, nem. preklad)
Spolu s Pavlom môžem ku cti Božej povedať:
„Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.“ (Skutky 20:24)
„Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej.“ (Skutky 20:27)
„Ale dostanúc pomoc od Boha stojím až do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš…“ (Skutky 26:22)
Považujem to za výnimočnú prednosť, že mi Pán daroval službu v Jeho Cirkvi. Práve tak som si vedomý výnimočnej zodpovednosti, ktorá je s priamym poslaním spojená. V rôznych obežníkoch od roku 1966 som opakovane hovoril o mimoriadnych prežitiach, v ktorých ma Pán oslovil „Môj služobník“. Väčšina stojí v obežníku z decembra 2005. Pokyny, ktoré mi Pán dal počas všetkých rokov, sú pre mňa potvrdením, že ma poslal a je so mnou.
Narodil som sa v roku 1933 – v tom istom roku, v ktorom bolo bratovi Branhamovi z nadprirodzeného svetelného oblaku zvolané: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak bude zvesť, ktorá bola daná tebe, predchodcom druhého príchodu Krista.“
Od roku 1952 som kázal v pravidelných bohoslužbách.
V roku 1955 som spoznal brata Branhama a odvtedy som oboznámený s jeho službou.
V roku 1958 som poznal, že sa v jeho službe jedná o zvesť pre tento čas. Brat Branham mi 12. júna po našom rozhovore v Dallase, v štáte Texas sám povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš späť do Nemecka.“
2. apríla 1962 som v nadprirodzenom prežití skrze počuteľný hlas Pánov dostal svoje povolanie. Naveky si zapamätám oboje – Jeho prikazujúci hlas, ako aj premocné Slová, ktoré ku mne Pán zvolal: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro pominie. Pošlem ťa zvestovať Moje Slovo do iných miest. Môj služobník, prijde veľký hlad. Zaopatrite sa pokrmom a potravinami, pretože potom budeš stáť uprostred ľudu a rozdeľovať pokrm… Môj služobník, nezakladaj žiadne lokálne zbory a nevydávaj spevník, pretože to je znamenie denominácie.“
3. decembra 1962 v prítomnosti svedkov Sothmana a Woodsa brat Branham povolanie presnými slovami potvrdil a dodal k tomu: „Pokrm, ktorý máš uskladniť, je to pre tento čas zasľúbené Slovo. Ale počkaj s rozdávaním pokrmu, kým nedostaneš zvyšok.“
24. decembra 1965 som videl, ako bol brat Branham vzatý na svetelnom oblaku. Bolo to presne v okamihu jeho odchodu domov.
11. apríla 1966 po pohrebe proroka v mojom srdci znel hlas: „Teraz prišiel tvoj čas ísť od mesta k mestu, zvestovať Slovo a rozdeľovať uskladnený pokrm.“
V rokoch 1966/67 sme mali zvláštne zhromaždenia v 25 európskych mestách.
V rokoch 1968/69 v celej východnej Európe od Prahy cez Varšavu a Bukurešť až po Moskvu a ďalej do Jeruzalema, Jordánska a Indie.
Od roku 1968 som 10 rokov kázal každé nedeľné ráno 20 minút v rádiu Luxemburg. Vysielania na stredných a krátkych vlnách zasiahli celú Európu – dokonca aj nemecky hovoriace obyvateľstvo východnej Európy.
V rokoch 1969/70 nasledovali zhromaždenia po celej Kanade, od mesta Edmonton, po všetkých provinciách, cez Toronto až po Gander v Newfoundlande.
Od roku 1970 ma misijné cesty viedli do Afriky, Káhiry a Damašku na Blízkom východe, do Severnej, Strednej a Južnej Ameriky a na záver na Ďaleký východ, na Filipíny, do Indonézie, Číny až po Austráliu a Nový Zéland. Do roku 1979 to bolo 85 a teraz to je viac ako 150 krajín, na ktoré vkročili moje nohy, aby som zvestoval evanjelium (Izaiáš 52:7).
Posledná zvesť dosiahla končiny zeme. Odkedy Pán vzal Svojho proroka domov, smiem ako Jeho služobník so všetkými nositeľmi pravého Slova rozdeľovať duchovný pokrm (ev. Matúša 24:45–47). Na základe priameho povolania som ako prvý niesol Slovo, zvesť hodiny, na všetky kontinenty a sial pravé semeno Slova. Dnes vďačne hľadím na viac ako 60 rokov v kazateľskej službe, na viac ako 50 rokov rozširovania zvesti, počas ktorých mi verný Boh žehnal a zachovával ma.
40-ročné jubileum
V apríli 1974 sme v Krefelde smeli posvätiť Boží dom. Preto budeme počas prvého aprílového víkendu roka 2014 plní vďačnosti sláviť 40-ročné jubileum.
Z malého zástupu veriacich, ktorí sa v decembri 1958 zhromažďovali v domácnosti, aby počúvali kázania brata Branhama, povstalo celosvetové misijné dielo.
V rokoch 1976–1978 boli postavené a odovzdané do používania obe misijné budovy. Neskôr sa k tomu pridala ešte ďalšia budova. Dnes máme možnosť prenocovania pre návštevníkov, vlastnú tlačiareň, kancelárie, pracovné priestory a technické zariadenia, takže môžeme celý svet zaopatrovať literatúrou a diskami CD a DVD.
Na naše zhromaždenia, ktoré sa konajú v mesačných intervaloch v misijnom centre v Krefelde, prichádza 800 – 1 200 veriacich z celej Európy a iných častí sveta, aby počuli Slovo Božie. Počet pripojení na živé vysielanie cez internet, ktoré ešte pred desiatimi rokmi nebolo možné, prekročil 1 200. Každé kázanie je simultánne prekladané do 12 hlavných jazykov a možno ho počúvať na celom svete. Okrem toho posielame každý mesiac do celého sveta 11 000 diskov DVD. Veľké zbory, domáce zhromaždenia i osamotene žijúce Božie deti v 172 krajinách sveta sú zaopatrované duchovným pokrmom. Tak môžu mať všetci praví veriaci účasť na tom, čo Boh práve teraz koná.
Verný Pán sa bez môjho pričinenia o všetko postaral. S pomocou bratov a sestier, ktorí sú v misijnom centre činní v niektorých prípadoch už desiatky rokov, môžeme v kancelárii spracovávať prichádzajúcu poštu a e-maily, pripravovať rukopisy, tlačiť brožúry a knihy a v expedícii vybaviť všetky objednávky. K tomu ešte prichádzajú prekladatelia, ktorí čestne vykonávajú svoju službu, ako aj bratia starajúci sa o techniku v réžii, ktorí zabezpečujú nahrávanie a vysielanie naživo.
Tak, ako v čase Mojžiša, vyzbrojil ten istý Boh všetkých, ktorí sa teraz nejakým spôsobom podieľajú na diele Pánovom, zodpovedajúcimi schopnosťami – ku Svojej cti a ku blahu Jeho Cirkvi. Mnohokrát si prajem, aby brat Branham mohol vidieť, ako sa napĺňa to, čo povedal 10. februára 1960 v Portoriku: „Nie, že by som ja bol predchodcom, ale zvesť bude predchodca.“
Požehnaná a Bohom potvrdená služba brata Branhama sa vyplatila a pravá, na Svätom Písme založená zvesť vykonáva, na čo bola poslaná. Ku cti Božej smiem vyznať, že verný Pán, ktorý ma povolal a poslal, bol počas všetkých týchto rokov so mnou. On ma, ako nositeľa Jeho Slova, zachoval vo Svojom Slove a Svojej vôli, takže vo viac ako 9 000 kázaniach, ktoré som kázal, nemusím robiť žiadnu opravu. To zahŕňa aj televízne vysielania, ktoré sa teraz vysielajú v USA, Kanade, na Novom Zélande, Austrálii, ako aj v Rumunsku, Rusku a Južnej Amerike, ako aj predchádzajúce vysielania rádia Luxemburg v Berlíne, na Aljaške, Islande atď. Hovorené a napísané Slovo odtiaľto zaznieva vo všetkých hlavných jazykoch do jednotlivých krajín, kde sa ďalej prekladá do regionálnych jazykov.
Až do tejto hodiny som celý svoj čas posvätil Pánu, dokonca aj lety, počas ktorých som mohol pripravovať rukopisy. Od roku 1993, od ktorého spoločnosť Lufthansa eviduje nalietané míle v programe Miles-and-More, a spočítava všetky nalietané míle, som nalietal 5 921 000 leteckých míľ. Stav z 25. januára 2014 ma samého prekvapil. Týchto 5 921 000 míľ je len za posledných 20 rokov a nie sú do toho zahrnuté míle iných leteckých spoločností. Tak by to bolo viac ako 10 miliónov míľ, ktoré som počas posledných 50 rokov strávil v lietadle. Na mape sveta v kancelárii máme vyznačených 262 miest, v ktorých som kázal. Ak k tomu pridáme mestá, ktoré nie sú zobrazené na mape sveta, tak je miest, v ktorých bola kázaná pravá zvesť Slova, ešte podstatne viac.
Počas všetkých týchto rokov som bol vedený plánovať mesačne 2 týždne na misijných cestách a 2 týždne tu v misijnom centre. Vykúpil som čas vo dne i v noci. Veľký podiel času zabrali preklady kázaní brata Branhama, ale aj ručné písanie obežníkov, brožúr a kníh. Môžem s dobrým svedomím povedať, že som žil len pre jeden účel, pre ktorý ma Pán pred založením sveta predurčil: totiž, aby všetci, ktorých mená boli pred založením sveta zapísané v knihe života Baránka, teraz počuli posledné volanie a uverili zvesti.
Pre mňa má ten najvyšší význam to, čo Pán povedal v Izaiášovi 55:11:
„…tak bude Moje Slovo, ktoré vyjde z Mojich úst; nenavráti sa ku Mne prázdne, ale vykoná to, čo sa Mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“
To je Tak hovorí Pán. Nie zvestovateľ, ale zvesť, Slovo, ktoré z Jeho úst vychádza, vykoná a napĺňa to, k čomu bolo poslané. To zažívame stále znova skrze svedectvá z mnohých krajín. Avšak len ten, kto prijíma poslov, ktorých Boh posiela, skutočne verí posolstvu. Predtým, ako som túto službu začal, prosil som Pána v sľube vernosti: „Milovaný Pane, chcel by som všetkých tých, ktorí počujú a veria Tvojmu Slovu z mojich úst, znovu vidieť u Teba.“ V prežití vytrhnutia mi to verný Pán potvrdil.
Večne platné evanjelium som smel zvestovať všetkým národom. Vyvolanie von na základe 2. Korinťanom 6:14–18 a Zjavenia 18:4 nastalo. Ešte niektorí k tomu budú pridaní. Všetci vyvolení počujú, čo Duch hovorí skrze Slovo. K Božiemu Testamentu nič nepridávajú a nič od neho neodnímajú. Duch a Nevesta hovoria: Príď! Áno, príď, Pane Ježišu. Pán sám Svoje dielo dokoná a síce skrze mocné pôsobenie Ducha v plnom znovunapravení. „Lebo skazu, a rýchlu, vykoná v spravodlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.“ (Rimanom 9:28) Pohŕdačom, ktorí hovoria len o tom, čo Boh vykonal skrze proroka, ale popri tom, čo Boh teraz koná, prechádzajú s opovržením, hovorí: „Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo Ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.“ (Skutky 13:41) Aké vzácne sú posledné Slová nášho Pána: „Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (ev. Matúša 28:20)
Otázky, otázky
Bolo mi zaslaných viac ako 60 otázok. Žiaľ, nemám čas, aby som na všetky odpovedal. Bolo by na to potrebné vydať malú brožúru. Či to čas ešte dovolí, musíme prenechať Bohu.
Vám všetkým, ktorí dielo Božie podopierate vašimi modlitbami a darmi, vyslovujem srdečnú vďaku. Boh vám to bohato odplatí.
Mimoriadna vďaka patrí aj všetkým bratom, ktorí verne Slovu rozdávajú duchovný pokrm, a tak slúžia pri budovaní Cirkvi.
Jemu, jedinému Bohu buď vďaka v mene nášho Pána Ježiša Krista za to, čo práve teraz koná po celom svete. Jemu buď vďaka za to, že na tom môžeme mať podiel. Maranatha.
Maranatha. Amen.
V poverení Božom pôsobiaci
Takto sme v roku 1974 Boží dom posvätili.
Fotografia z času stavby misijných budov v rokoch 1978/1979.
Od pádu Berlínskeho múru v novembri 1989 môžu na zhromaždenia v Krefelde prichádzať aj naši bratia a sestry z východnej Európy. Náš milovaný brat Leonard Russ stojí ako starší zboru na pódiu vedľa brata Franka. Smieme hľadieť späť na mnohé požehnané roky.