Obežník Marec 2013
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
1. Vyvolenie – predurčenie
Veľmi srdečne vás všetkých zdravím tým Tak hovorí Pán z Izaiáša 46:10:
„…od počiatku oznamujem to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa mi len ľúbi“.
Boh pred založením sveta pripravil Svoj spásny plán, to znamená, že učinil rozhodnutia, ako sa Jeho plán vykúpenia naplní. Uprostred dejín ľudstva pokračujú spásne dejiny a jedná sa o to, aby sme poznali, čo má Boh s tými Svojimi v úmysle, a aby sme sa nechali do tohto plánu začleniť.
Apoštol Peter vo svojom prvom kázaní po vyliatí Svätého Ducha hovorí, ako všetko, čo sa s Ježišom Kristom stalo, patrilo k rade Božej a do Jeho spásneho plánu. On hovorí o Vykupiteľovi: „…toho určenou radou a predzvedením Božím vydaného ste vzali a rukou bezbožných pripäli na kríž a zavraždili (ev. Jána 19:16–37), ktorého Boh vzkriesil oprostiac bolestí smrti, ako aj nebolo možné, aby bol ňou držaný.“ (Skutky 2:23–27, Žalm 16:8–11)
V druhom kázaní Peter pozdvihol, že Boh Svoj úmysel dopredu oznámil:
„…a Boh, čo predzvestoval skrze ústa všetkých Svojich prorokov, totiž že Jeho Kristus bude trpieť, takto splnil.“ (Skutky 3:18, Žalm 22, Izaiáš 53)
Aj vo svojom treťom kázaní sa apoštol znovu dotkol témy predurčenia:
„Lebo sa naozaj zišli v tomto meste na tvojho svätého služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Herodes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom, aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.“ (Skutky 4:27–28)
Do Božieho plánu spásy nie sú začlenení len Židia – vyvolený národ Boží – ale aj všetci veriaci z pohanských národov. Jeho vyvolenie a predurčenie ďaleko prekračuje to, čo my ľudia môžeme pochopiť.
„…a riekol: To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol Mojím spasením až po koniec zeme.“ (Izaiáš 49:6)
Pavol spája zasľúbenie s vierou: „A Písmo predvidiac, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, predzvestovalo Abrahámovi spásne zasľúbenie: Požehnané budú v tebe všetky národy.“ (podľa nem. prekladu, Galatským 3:8, 1. Mojžišova 18:18)
„…to jest, nie telesné deti Abraháma sú tým tiež deťmi Božími, ale len deti zasľúbenia počítajú sa za potomstvo Abrahámovo.“ (Rimanom 9:8, podľa nem. prekladu) „Ale my, bratia, sme ako Izák, deťmi zasľúbenia.“ (Galatským 4:28)
Pravá viera je ukotvená v zasľúbeniach Božích. Tak ako Abrahám veril tomu, čo mu Boh zasľúbil, a videl to naplnené, tak i všetci vyvolení veria zasľúbeniam Božím a prežívajú ich naplnenie: „Tak isto Abrahámovi zasľúbené požehnanie malo byť skrze Krista Ježiša podielom pohanov, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.“ (Galatským 3:14, podľa nem. prekladu) Pravé Božie deti prijímajú plné požehnanie všetkých zasľúbení skrze moc Svätého Ducha.
Tak iste, ako sa Slovo v Synovi Božom zjavilo v ľudskej telesnej postave a stalo sa telom (ev. Jána 1), tak iste bude každé Božie Slovo, ktoré je pre nich určené, zjavené vo všetkých synoch a dcérach Božích. V Ňom sú všetky zasľúbenia, ktoré nám Boh dal, áno a amen – ich naplnením je skrze nás Boh oslávený (2. Korintským 1:20).
Boh ľudom od počiatku daroval slobodnú vôľu tak, aby sa každý mohol rozhodnúť pre Neho alebo proti Nemu. Ale pretože vedel, kto ponuku milosti prijme, mohol už pred založením sveta mená týchto ľudí zapísať do knihy života zabitého Baránka (Zjavenie 13:8, 17:8, 21:27).
„…tak, ako si nás v Ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom Neho podľa ľúbosti Svojej vôle.“ (Efezským 1:4–5)
Skrze to nám On „…oznámil tajomstvo Svojej vôle podľa Svojej rady, ktorej vykonanie si sám predsavzal“ (verš 9, podľa nem. prekladu). Amen!
Apoštol Pavol skutočnosť vyvolenia a predurčenia vždy znovu zdôrazňoval. Píše:
„Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil byť sformovaní do obrazu Svojho Syna, aby On bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tým prepožičal slávu.“ (Rimanom 8:28–30, podľa nem. prekladu)
To je určenie vyvolených. Predtým ako existovala zem, raj a pád do hriechu, ešte predtým ako začal čas, Boh všetkých vyvolených predurčil a v Ježišovi Kristovi vyvolil, oddelil, zasvätil a posvätil.
„A Ja za nich posväcujem sám Seba, aby aj oni boli posvätení v pravde.“ (ev. Jána 17:19)
Kto číta v ev. Jána 17 od verša 20 a ďalej, je zasvätený do hĺbky Božej spásnej rady.
„…Ja v nich a Ty vo Mne, aby došli k dokonalej jednote, aby svet poznal, že si ma Ty poslal, a že si ich miloval tak, ako si Mňa miloval.“ (verš 23, podľa nem. prekladu)
„Ja v nich…“ to je uskutočnené tajomstvo Božie medzi vyvolenými a predurčenými. Všetko máme v Ňom, ktorý povedal: „…lebo si ma miloval pred založením sveta.“ (ev. Jána 17:24)
Spasiteľ a spasení boli už pred založením sveta milovaní a predurčení. „… títo poznali, že si ma Ty poslal. A oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a Ja v nich.“ (v. 25–26). Amen.
Aby to Pavol stručne a priamo vyjadril, píše o tejto téme v liste Efezským 3:1–12 nasledujúce: „…že mi v zjavení oznámil tajomstvo … ako je teraz zjavené Duchom Jeho svätým apoštolom a prorokom, že sú pohania spoludedičmi a spolutelom a spoluúčastníkmi Jeho zasľúbenia v Kristu Ježišovi … aby bola teraz skrze Cirkev oznámená kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Božia…“ (Efezským 3:1–12)