Obežný dopis December 2007
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
1. “Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13.8)
Drahí bratia a sestry vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach, srdečne vás všetkých zdravím slovom z 2. Korintským 4.5-6:
“Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša ako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša. Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista.”
To sa naplní pri všetkých pravých služobníkoch Božích. Žiadny z nich nereprezentoval sám seba, každý slúžil Pánu a súčasne ľudu Božiemu podľa svojho povolania a poslania. Peter sa na to odvoláva a píše, že to boli muži, ktorí v moci Ducha Božieho kázali Slovo - tajuplné veci, do ktorých by aj anjeli radi nahliadli (1. Petra 1.12). To je mocné.
V úvodnom Slove je odkaz aj na stvorenie. Bôh, ktorý prikázal: “Nech je svetlo! A bolo svetlo.”, je Ten istý, ktorý tiež spôsobí vyžarovanie svetla zo sŕdc pravých veriacich - svetla Slávy Božej v tvári Ježiša Krista. Amen!
Pavol ďalej zdôrazňuje, že veriaci vlastnia Ducha viery, pretože len vtedy môžu veriť tak, ako hovorí Písmo. Vo verši 13 je doslova napísané: “Ale majúc toho istého ducha viery, podľa toho, čo je napísané: Uveril som a preto som hovoril, aj my teda veríme a preto aj hovoríme...” Aj toto sa týka všetkých pravých služobníkov Božích.
Skutočne, je životne dôležité, aby sme verili tak, ako skutočne hovorí Písmo. Vždy by mala znieť jedine otázka: “Čo na to hovorí Písmo?” - “Čo učí Biblia?” Každý výklad je dielo nepriateľa, je to cudzia sejba - náboženská lož. Pán sial originálne Slovo tak, ako je napísané: “Semä je slovo Božie.” (ev. Marka 4.14, ev. Lukáša 8.11). Druhý rozsievač je satan, ten zlý, ktorý svojimi výkladmi zasial semeno rozkolu. Na jednom poli rastú dve rozdielne semená: dobré semeno, to sú synovia Kráľovstva (ev. Matúša 13.37-38), a semeno toho zlého je kúkoľ, burina. Obidve semená obdržia rovnaký dážď, obe sa tešia teplu rovnakého Slnka, ktoré svieti na zlých aj dobrých (ev. Matúša 5.45) Podľa ich slov, skutkov a ovocia ich máme spoznať, “Či azda z tŕnia oberajú hrozná alebo z bodľače fíky?” (ev. Matúša 7.15-20).
Deti Božie majú Božiu povahu, prirodzenosť, bytosť Krista so všetkými cnosťami znovuzrodeného človeka (Galatským 5.22-24). Deti zlého majú jeho povahu a konajú jeho skutky, ako to bolo zjavené už v Kainovi, so žiarlivosťou, nenávisťou a závisťou až ku bratovražde (1. Jána 3.10-12). Pán sám predpovedal: “A tedy ako sa zberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubmi. Vtedy sa budú spravodliví skvieť ako slnce v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!” (ev. Matúša 13.40-43).
Bôh sám nám dal, ako nám je všetkým známe, v Malachiášovi 3.23 zasľúbenie, že pošle proroka ako Eliáša pred dňom Pána veľkým a strašným. V ev. Matúša 17.11 a v ev. Marka 9.12 to náš Pán vysvetlil ešte jasnejšie: “Eliáš pravda príde prv a napraví všetko...” Podľa toho “tak hovorí Pán” bude počas poslednej prorockej služby v novozákonnej cirkvi taktiež učiteľsky všetko uvedené do pôvodného stavu.
Posledná zvesť, ktorá predíde príchodu Krista, všetko koriguje a pripravuje cirkev na uzatvárajúcu - záverečnú službu. Skrze túto zvesť bude cirkev v učení a živote znovu navrátená do prapôvodného stavu. Srdcia detí Božích sa navrátia ku viere apoštolských otcov (Sk.apoštolov 2.42). Je to príprava zástupu premožiteľov, ktorí pri návrate Krista prežijú to najväčšie zasľúbenie, ktoré Bôh v celom Svätom Písme dal: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, ako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!” (Zjavenie 3.21-22).
Pravá cirkev Ježiša Krista je “...chrámom živého Boha, ako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.” Ale najprv musí nastať vyvolanie von zo všetkého, čo s Bohom a jeho Slovom nesúhlasí. “Preto vyjdite spomedzi nich...” - zo všetkých náboženských systémov, taktiež z ekuménie - “...a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem.” Pretože čo má spoločné chrám Boží s modlami, čo má spoločné svetlo s temnotou a Kristus s Beliálom alebo dokonca antikristom? (2. Korintským 6.14-18)
Potom berie apoštol Pavol Slovo z 2. Samuelovej 7.14, kde je napísané s ohľadom na Syna Božieho: “...Ja mu budem Otcom, a on mi bude Synom...” (Židom 1.5), a dáva znova zasľúbenie pre všetkých synov a dcéry Božie: “...a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.” (2. Korintským 6.18).
Skrze dokonaný skutok spásy Syna Božieho na kríži Golgoty sme sa stali synmi a dcérami Božími, ako je to popísané v Galatským 4.5-7 a na iných miestach: “...aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Bôh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!”.
“Lebo ako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi...” (Židom 2.10-11)
“Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred zhromaždenia ťa budem chváliť!” (Žalm 22.23)
“Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.” (ev. Jána 20.17)
V Rimanom 8.14 stojí: “Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.” Duch Boží ale vedie do všetkej pravdy - a Slovo je pravda! Na záver hovorí apoštol o stave, v ktorom budeme my ako deti Božie v oslávenom stave, a pokračuje, že celé stvorenie bude oslobodené od pominuteľnosti (Rimanom 8.19-25). To je ten konečný cieľ, ktorý má Bôh počas celých spásnych dejín na mysli. O to sa snažíme a pre to sa všetko oplatí.