Nedeľa 14:00, 24. 12., 2017, Zürich, Švajčiarsko
/ Ewald Frank
Language: slovak
Nedeľa, 24. 12., 2017 14:00, Zürich, Švajčiarsko
Srdečná vďaka za priania požehnania. Pánu nech je zo srdca prinesená vďaka za všetku milosť, ktorú preukázal počas všetkých tých rokov. Sme len a len vďační.
Dnes hľadíme späť na deň, v ktorom Pán odvolal domov brata Branhama. 24. 12. 1965, v deň, ktorý má aj pre mňa mimoriadny význam, som brata Branhama videl stúpať nahor na nadprirodzenom oblaku, oblečeného v obleku a nakloneného mierne dopredu. Nevedel som, že mal 18. decembra autonehodu. Niekto z protismeru prešiel do jeho pruhu a vrazil čelne do jeho auta a brat Branham bol potom 24. 12. vzatý domov. Pre mňa to bolo obrovskou bolesťou. Jeho službu som spojil s dokonaním. Dokonca pri pohrebe 11. 4. 1966 čakali všetci na to, že na Veľkú noc vstane z mŕtvych. Dlhé hodiny spievali pieseň Jemu len ver, no nestalo sa to. Potom prišlo pozdné popoludnie, kedy som sa vrátil späť do hotelovej izby. Tentokrát to nebol počuteľný hlas, ale hovorilo to v mojom srdci: „Teraz prišiel tvoj čas, ísť od mesta k mestu a zvestovať Slovo, priniesť poslednú zvesť“ a to som s Božou pomocou konal počas všetkých tých rokov. Je len málo kazateľov alebo evanjelistov, ktorí by navštívili 20 – 30 krajín, nieto ešte 50 alebo 60. Tých, ktorí navštívili 110 – 120, je ešte menej. Ja však skutočne hľadím späť na presne 156 krajín, do ktorých vstúpili moje nohy. V mnohých krajinách som kázal vo viacerých mestách, napr. v Indii v 23. Od roku 1966 je môj život vo dne aj v noci posvätený Pánu. Začalo to vlastne už v roku 1963. Viete, že v roku 1962 prišlo priame povolanie a v roku 1963, keď brat Branham hovoril o siedmich pečatiach, som bol tak veľmi premožený, že som sa posadil a napísal knihu Koncil Boží. V roku 1964 bola potom táto kniha publikovaná. Každý rukopis brožúry, knihy alebo obežníka som napísal vlastnoručne a všetky tie hromady rukopisov mám stále v kancelárii. Som Pánu vďačný, že všetko viedol bez môjho vlastného pričinenia. Nikdy som sa nemodlil o to, aby ma povolal a poslal.
Ako však už brat Baumgartner čítal, Pavol bol vo svojom čase určený k tomu, aby do svojho zvestovania zahrnul všetko, čo patrí k Božiemu spásnemu plánu. Všetci apoštoli písali, no Pavol sa vo svojich listoch venoval každej téme – či už sa jedná o lokálny zbor alebo dary Ducha – úplne jedno, aká je to téma. Pavol bol Bohom použitý k tomu, aby zvestoval celý Boží spásny plán, celú Božiu radu.
Keď spevokol spieval pieseň Späť znovu k svätému Písmu, myslel som na Slovo zo Zachariáša 14:7: „A bude to jeden deň, ktorý je známy Hospodinovi; nebude to deň ani to nebude noc; ale stane sa, že v čas večera bude svetlo.“ Ako často toto biblické miesto brat Branham vzťahoval na svoju službu? Z úprimného srdca hovorím, že by som nemal vôbec žiadnu zvesť, ak by Boh neposlal Svojho posla a nezjavil skutočne všetko od záhrady Eden až po Zjavenie 22. Boh všetko pripravil a z milosti daroval, že sme všetko mohli začleniť do zvestovania. Úprimne môžem povedať, že celú spásnu radu nášho Boha môžeme zvestovať tak ako nikdy predtým, pretože nám z milosti bolo Slovo darované skrze zjavenie. Nie skrze nejaké štúdium alebo biblickú školu, ale skrze Svätého Ducha, ktorý vedie do každej pravdy.
Vážim si, že to Pán tak viedol, že som mohol osobne prežiť službu brata Branhama, a môžem dosvedčiť, čo videli moje oči a počuli moje uši o Slove života, ktoré vám zvestujeme [1J 1:1]. Náš Pán učeníkom povedal: „Vy ste toho svedkami.“ [Lk 24:48] Už v Starom zákone u proroka Izaiáša tiež čítame „…vy ste Moji svedkovia.“ [Iz 43:10] V Novom zákone Svojim učeníkom povedal: „Vy ste toho svedkami. A hľa, Ja posielam zasľúbenie Svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.“ [Lk 24:48-49]
Bratia a sestry, žijeme skutočne v mimoriadnom časovom úseku a sme zo srdca vďační, že všade naokolo môžeme vidieť naplnenie biblických proroctiev – aj teraz s Jeruzalemom a Izraelom. I veci, na ktoré by sme nikdy nepomysleli. Nepriniesol som ho so sebou, ale v časopise, ktorý má ako reklamu sporo oblečenú ženu na kríži, sa potom dočítame, že Boh nemá byť titulovaný iba v mužskom, ale taktiež v ženskom rode. Kto si dokáže predstaviť, ako ďaleko ľudstvo zašlo?! Bratia a sestry, žijeme skutočne v čase, v ktorom aj posmievači prekračujú všetku mieru. Už viac nie je žiadna bázeň pred Bohom. Všetko skutočne zašlo tak ďaleko, že musíme povedať: „Pane, učiň koniec! Príď už skoro!“ Žena na kríži ako reklama?! Ó, Bože! Zmiluj sa! Zavolaj posledných von, dokonaj Svoje dielo, vráť sa a vezmi nás k Sebe domov!
Stručne len pár slov k Jeruzalemu: Boh povedal už Abrahámovi v 1. Mojžišovej 12:3: „A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem…“ Už viac neexistuje bázeň pred Bohom a Jeho Slovom, nie, všetci idú po svojich vlastných cestách. Mimochodom, chcel by som srdečne pozdraviť všetkých, ktorí sú teraz pripojení cez internet. Nech Boh požehná všetkých bratov na celej zemi aj na tomto mieste. Brat Wolfgang Payer, Hermann Henrich, brat Löscher – Boh požehnaj jednoducho všetkých bratov tu i po celej zemi.
Počas prvého záveru týždňa v decembri sme mali taký počet pripojení ako ešte nikdy. Spolu bolo 2 789 pripojení z celého sveta, aby počuli Božiu zvesť, ktorú nesieme. Je jednoducho premocné, že sa Boh postaral aj o pripojenia v ďalekých krajinách. K týmto pripojeniam sa následne pripájajú ďalší súrodenci a jednoducho všetci môžu počuť a vidieť. Nech Boh skutočne požehná z bohatstva Svojej milosti.
V 1. Mojžišovej 12:3 čítame: „A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“
To je predsa „Tak hovorí Pán!“ vo Svojom Svätom Slove. Kto dnes ešte verí Božiemu svätému Slovu? V Zachariášovi 12:3 čítame, že Jeruzalem bude kameňom ťarchy všetkým národom a že všetci, ktorí ho budú dvíhať, porania sa do krvi, pretože sa im kameň vyšmykne a ich ruky budú zranené a Boh ich zavolá k súdu: „A stane sa toho dňa, že učiním Jeruzalem kameňom veľkej ťarchy všetkým národom; všetci, ktorí ho budú dvíhať, porania sa do krvi, a zhromaždia sa proti nemu všetky národy zeme.“
Tak to stojí už v biblickom proroctve a my môžeme zo srdca povedať, že Boh si vyvolil Jeruzalem. Slovo Jeruzalem nájdeme v Biblii 780-krát. Dávid panoval v Jeruzaleme 33 rokov a Šalamún 40 rokov. Je to mesto, ktoré Boh vyvolil. Abrahám svojho syna Izáka obetoval na Chrámovej hore (Moria). Dávid neskôr kúpil celé okolie hory za 600 šekelov zlata.
Bratia a sestry, sme za to Bohu zo srdca vďační. Spomeňme si na dve biblické miesta. Jedno je v evanjeliu Lukáša 21:24. Tu čítame, čo sa bude diať, totiž že Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, až kým sa nenaplnia časy pohanov. Skrze Božiu milosť to vidíme naplnené pred našimi očami.
„…a budú padať ostrím meča a zajatí zavedení budú medzi všetky národy, a Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov.“
Bratia a sestry, „…dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov.“ Paralelne k tomu Slovu čítame v evanjeliu Matúša 24:14: „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“
Teraz prežívame oboje – zvestovanie večne platného evanjelia tak, ako bolo zvestované na začiatku, aj Slovo o tom, že má byť Jeruzalem šliapaný pohanmi, až kým neskončia časy pohanov. Je to skutočne tak ďaleko. Došli sme do poslednej fázy – Jeruzalem je kameňom pozdvihnutia a to, čo ešte nie je naplnené, sa naplní v našom čase. Slovo z evanjelia Matúša 24 je nám všetkým známe už mnoho rokov:
„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom…“
Nielen trom alebo štyrom krajinám, ale na celom svete všetkým národom na svedectvo.
„…a vtedy príde koniec.“
Stali sme sa svedkami toho, že toto proroctvo, táto predpoveď nášho Pána sa po prvýkrát počas 2 000 rokov napĺňa v našom čase, že všetky národy a jazyky počujú poslednú zvesť, pravé a plné evanjelium Ježiša Krista, a môžu veriť.
Ešte 2 – 3 biblické miesta, ktoré sa týkajú Jeruzalema. V Izaiášovi 14 čítame, že Boh nanovo vyvolí Jeruzalem. Aj to sa stalo pred našimi očami. Od roku 1948 máme predsa opäť štát Izrael. Izaiáš 14:1:
„Lebo Hospodin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridružia sa k domu Jakobovmu.“
Tak to stojí napísané, je to „Tak hovorí Pán vo Svojom drahom a svätom Slove!“
O Jeruzaleme a tom, čo sa pred našimi očami v našom čase deje, môžeme čítať obzvlášť aj v prorokovi Sofoniášovi. Kto vie, kde je v Starom zákone prorok Sofoniáš? Z milosti Božej máme v Biblii Starý a Nový zákon a smieme zo srdca prijať a veriť tomu, čo Pán zasľúbil nám i Izraelu. Sofoniáš 3:20:
„Toho času vás dovediem, a to času, ktorého vás zhromaždím, lebo vás dám na slávne meno a na chválu medzi všetkými národmi zeme, keď navrátim späť vašich zajatých pred vašimi očami, Pán to zasľúbil.“ [podľa nem. prekladu]
Je vždy mocné, keď čítame slovo „zasľúbil“. Pán to zasľúbil. Keď príde záver, zúčtovanie so všetkými národmi, ktoré vyjdú do boja proti Jeruzalemu, potom prídu všetky národy do Jeruzalema, aby slávili slávnosť stánov a ďakovali Bohu Pánu, že konečne je koniec mocnostiam temnosti a Pán môže začať Svoje kraľovanie. Všetko sa stane presne tak, ako je to v Božom Slove zasľúbené.
To najmocnejšie čítame v Ezechielovi 36. Bratia a sestry, my máme prorocké Slovo ako priamu biblickú orientáciu v tom, čo sa týka Izraela a Jeruzalema, a obzvlášť v tom, čo sa týka Cirkvi. Ezechiel 36:24:
„Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme.“
Chvála a česť buď Pánu! Veríme tomu, čo a ako hovorí Písmo. Nenechávame v nás povstať žiadne vlastné myšlienky a veríme iba tomu, čo Boh povedal vo Svojom drahom a svätom Slove.
Miesto zo Zachariáša 2:12 sme pred nedávnom čítali. Čítame tu, čo sa bude diať, keď Pán naplní Svoje Slovo v súvislosti s Izraelom: „A Hospodin zdedí Júdu ako svoj podiel na svätej zemi a zase si vyvolí Jeruzalem.“
Chválen a velebebn buď Pán. Všetko, čo sa teraz deje, je naplnením biblického proroctva. Všetky národy sa musia pozdvihnúť proti Jeruzalemu. To je kameň pozdvihnutia, ktorý je však príliš ťažký a zraní ich ruky. Pán sám zvíťazí a začne kraľovať na hore Sion. [Zach 12:3] Nemáme dostatok času čítať všetky biblické miesta z Nového zákona o tom, čo všetko Boh vo Svojom Slove z milosti zasľúbil. Jednoducho sa radujem z toho, že nemáme žiadne vlastné myšlienky, ale veríme len Bohu a Božiemu Slovu. Aj v otázke Izraela a Jeruzalema sme presvedčení, že všetko prebieha tak, ako to Boh predpovedal.
Teraz pokračovanie, ktoré sa týka nás – Rimanom 8, 9 a 10. Pre nás, ktorí smieme zo srdca veriť, je premocné, akým spôsobom Boží muž Pavol vyložil celú spásnu radu. Bratia a sestry, neveríme predsa v samých seba a našu spravodlivosť, veríme v Ježiša Krista a v dokonané spasenie, v krv Novej zmluvy, ktorá bola preliata. Včera sme počuli jedno kázanie brata Branhama z 50. rokov, v ktorom stále znovu hovorí o krvi a zmluve, ktorú Boh uzavrel. To, čo sme tu pred časom spomenuli, zmienil brat Branham v tom prastarom kázaní: Život je v krvi. Tak iste, ako náš Pán prelial Svoju krv a vydal za nás Svoj život, tak iste bol do krvou vykúpeného zástupu vložený Boží večný život. Preto smieme stále znovu zo srdca ďakovať Pánu. V liste Rimanom 8:28 čítame:
„A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.“
Nie som to ja alebo ty, ktorí urobili rozhodnutie pre Pána. Za nás to rozhodnutie urobil Pán, a preto ho môžeme prijať. Vo verši 29: „Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.“
Mohli by sme s tým prejsť do Žalmov 89:22 a k ďalším biblickým miestam v Novom i Starom zákone. „On, ten prvorodený medzi mnohými bratmi.”
Dovoľte mi zopakovať otázku, ktorú som dostal minulý týždeň. Kazateľ niekde v susednej krajine kázal o tom, že Ježiš by sa nemal nazývať Synom Božím, ale Synom Svätého Ducha, pretože je napísané: „Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ [Lk 1:35] Brat, ktorý to počul, mi hneď napísal e-mail s otázkou, ako je možné, že niekto, kto verí zvesti, zvestuje niečo takéto. Stačila mi krátka odpoveď: Aj my sme znovuzrodení skrze Svätého Ducha, ale sme synmi a dcérami všemohúceho Boha! Svätý Duch je Božia moc a všetko v nás sa deje skrze Božiu moc. Ľudia však fantazírujú a prinášajú vlastné myšlienky.
Vo verši 30 stojí potom napísané: „A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“
Jednoducho dokonané! Spasenie je vykonané, smieme dôverovať Pánu. Nehľaď viac na seba ani na iných či na okolnosti, ale ďakuj Pánu za vyvolenie, za milosť, za predurčenie a za to, že nás prijal takých, akí sme, a že z milosti v nás vypôsobuje obnovenie a znovuzrodenie a z milosti sme novým stvorením.
Verš za veršom to v tejto nádhernej kapitole pokračuje ďalej. Vo verši 33 čítame:
„Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje.“
V Ježišovi Kristovi sme ospravedlnení. On roztrhal dlžný úpis. Viete, čo som pred nejakým časom v modlitbe povedal? „Milovaný Pane, ak ma chce nepriateľ obžalovávať, odmietni ho, pretože dlžný úpis je roztrhaný.“ Nič nerobíme úmyselne, a ak aj nejakú chybu urobíme a nepriateľ by nás chcel obžalovať – nie a ešte raz nie! Povedzme to eše raz: Dlžný úpis je roztrhnutý a my sme slobodní mocou Božou skrze krv Novej zmluvy. Vo verši 35 to pokračuje ďalej:
„Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč?“
Kto nás chce oddeliť? To nejde. Sme spojení s Bohom a máme večný život. Tak iste, ako je Ježiš Kristus Synom živého Boha, tak iste sme synmi a dcérami Božími aj my. On, ten prvorodený, a my, tí prvorodení. Vo verši 36:
„Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie.“
Dovoľte mi to dnes zo srdca povedať: V posledných rokoch bolo napáchané toľko vraždy povesti ako ešte nikdy. Ani jeden jediný raz však na bratoch, ktorí prinášajú vlastné výklady, ale vždy len proti nosičovi Božieho Slova. Bratia a sestry, o to viac sa smieme radovať, že nie sme z tohoto sveta a nikdy v tomto svete nenájdeme uznanie. Pán povedal: „Ak prenasledovali Mňa, budú prenasledovať aj vás…“ [Jn 15:20] Sme Bohu zo srdca vďační, že smieme zo srdca veriť každému Slovu. Aj ak ľudia konajú vraždu povesti – veď je napísané, že sme usmrcovaní celý deň. [Rm 8:36] Sú ľudia, ktorí si to dali za úlohu. My sme však Bohu zo srdca vďační a modlíme sa za svojich prenasledovateľov, lebo oni nemôžu konať inak. Preto stále nanovo zo srdca ďakujme za to, že Boh je verný a že my, ako Nevesta Baránka, smieme teraz prežívať dokonanie a prechádzať aj skrze rôzne prenasledovania a ťažkosti.
Kde to začína? Začína to už tým, že sa nikam nehodíme, do žiadneho spoločenstva, do žiadneho náboženstva, nikam. Teraz vidíme zjednocovanie náboženstiev, ktoré vo svete prebieha, my sa však nehodíme nikam, len do kráľovstva Božieho. Náš Pán povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta.“ [Jn 18:36] Preto môžeme zo srdca ďakovať, že vykúpenie nachádza v našom čase svoje dokonanie. Nikto nevie, ako dlho to ešte bude trvať. Pre niektorých to trvá už pridlho, no buďte úprimní – ak by Pán prišiel už v roku 1977, kde by bola väčšina z nás? Kto bol v roku 1977 na svete alebo kto počul, čo Pán určil pre náš čas? Brat Branham čítal v nejakej historickej knihe, že rok 1977 má byť 50. spásny rok, a autor tejto knihy písal o tom, že môžeme počítať s návratom Krista. Brat Branham to takto zopakoval a z toho bratia urobili učenie, že v roku 1977 všetko skončí a nastane návrat Krista. Bratia z USA mi už od roku 1976 viac nepodali ruku a povedali: „Ty neveríš tomu, čo povedal prorok, že v roku 1977 všetko skončí, a preto ti viac nemôžeme podať ruku.” A potom odcestovali do Rotterdamu.
Bratia a sestry, Boh nám od samého začiatku daroval milosť že sme zostali triezvi a neurčovali žiadne roky ani časy, pretože náš Pán povedal: „Nikto nevie dňa ani hodiny…“ [Mt 24:36] Nuž a ani rok. To bol skutočne argument nejakého muža, ktorého brat Branham často zmieňoval a ktorý mi v liste napísal: „Brat Frank, je napísané len to, že nikto nevie dňa ani hodiny, no nie je predsa napísané, že nikto nevie rok, preto to prosím prijmi, že to bude rok 1977.“ To si predstavte! Taká hlúpa argumentácia! Bohu Pánu buď česť, že smieme zostať triezvi a jasní vo všetkých veciach až do návratu Ježiša Krista. Verím, že v Cirkvi nemôže byť a nie je ani jedno jediné bludné učenie alebo výklad a Nevesta Baránka bude dokonalou Nevestou Slova. Len Slovo a Slovo. Veríme len tomu, čo hovorí Sväté Písmo, a naša viera je ukotvená v Božích zasľúbeniach. Čítame ešte z listu Rimanom 11:5. Aj tento verš sme často zdôrazňovali:
„Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.“
Nielen v čase Eliáša, nielen v minulých časoch, ale aj v našom čase je zostatok – ľudia, ktorí nesklonili kolená pred Bálom a nebudú nájdení v žiadnom blude, pretože tak to stojí napísané – žiadna lož nemá svoj pôvod v pravde [1J 2:21]. Pravda je na veky pravdou a pravdou na veky zostane. Tak iste, že je v nás Slovo Božie, tak iste budeme veriť len tomu, čo stojí napísané. Aj náš Pán to tak povedal: „Posväť ich vo Svojej pravde, Tvoje Slovo je pravda.“ [Jn 17:17] Znamená pre vás Božie Slovo všetko? Bratia a sestry, pre mňa znamená Božie Slovo celý môj život všetko. Tak, ako to Boh vo Svojom Slove povedal, tak sa to stane.
Pavol tu porovnáva tých 7 000, ktorí vtedy nesklonili kolená pred Bálom, a tak bude mať Pán aj v našom čase z milosti zostatok, ku ktorému smieme náležať. Potom čítame v Rimanom 9:28 mocné Slovo, ktoré sme už niekoľkokrát čítali [podľa nem. prekladu]:
„Lebo Pán vykoná Svoje Slovo tak, že veci iste a ranu za ranou na zemi uskutoční.“
Nevykonáme to ty ani ja. My sme nosiči Slova, ale Pán naplní to, čo zasľúbil. On dokoná v našom čase Svoje dielo s Cirkvou a potom aj s Izraelom.
Povedzme aj to bratia a sestry, potrebujeme trpezlivosť, aby sme po naplnení Božej vôle dosiahli cieľ [Žd 10:36]. Upevnime sa v trpezlivosti, dôverujme Pánu s vedomím, že On sa neoneskorí, ale všetko naplní v správny čas – aj s Jeruzalemom, aj s Cirkvou a potom s Izraelom. On vykoná všetko na základe Svojho drahého a svätého Slova.
Povedzme aj to ešte raz: Boh v našom čase poslal Svojho služobníka a proroka, aby našu pozornosť obrátil na to, čo On, ten všemohúci Boh, zasľúbil a čo práve teraz koná. Brat Branham bol povolaný nadprirodzeným spôsobom a dovoľte mi raz niečo povedať, pretože tomu bratia totálne zle porozumeli: To, čo je napísané v Zjavení 10, sa predsa stane po vytrhnutí, keď Pán ako anjel zmluvy zostúpi a postaví Svoje nohy na zem a more. Potom vydá sedem hromov svoj hlas. Nechcem do toho bližšie zachádzať, chcem len povedať, že brat Branham bol 28. 2. 1963 na Pánov pokyn v horách, 42 míľ od mesta Tuscon na hore Sunset a prišla mocná búrka, počas ktorej boli odseknuté špičky stromov a zaznelo sedem mocných hromov a brat Branham to zdôraznil tak, že päsťou udrel niekoľkokrát do kazateľnice. Z tohoto nadprirodzeného oblaku vtedy zaznel pokyn: „Vráť sa do Jeffersonville, pretože nastal čas otvoriť sedem pečatí!“ Keď tam brat Branham bol a dostal pokyny, zaznelo týchto sedem hromov, a preto to bratia vyložili ako naplnenie Zjavenia 10 a povedali, že sa to všetko už stalo. Akí vďační môžeme byť aj v tejto veci, že Boh nás zachoval pri rozume a správne chápeme súvislosti. Ja sám som bol na tom mieste a videl som odseknuté špičky stromov aj skaly, ktoré sa skotúľali dolu svahom. Boh mi od samého začiatku daroval milosť počuť a prekladať kázania brata Branhama a postaral sa o to, aby sme nielen tak nejak k niečomu priskočili, ale boli skrze Božiu milosť pri veci od začiatku. Preto spoločne zo srdca ďakujme Pánu, že sme neboli zvedení do nejakých výkladov, ale zostávame v Božom Slove a vieme, že Boh koná všetko tak, ako to určil vo Svojom Slove.
Bratia a sestry, dnes máme aj večeru Pánovu a potom aj hod lásky. Dovoľte mi čítať z 1. Korintským 10:16-17:
„Kalich dobrorečenia…“
Kalich je už kalichom dobrorečenia. Akým požehnaním je, že smieme brať Večeru Pánovu, a tak zvestovať smrť Pánovu a to, čo sa pre nás skrze Jeho smrť stalo, keď prelial Svoju krv a z milosti nám daroval odpustenie hriechov a zmierenie s Bohom. 1. Korintským 10:16:
„Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom? Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.“
Ó, koľko biblických miest by sme k tomu mohli čítať…! Skrze jedného Ducha pokrstení do jedného tela, údy toho istého tela Ježiša Krista. Tak, ako stálo napísané: „Ty si mi stvoril telo…“ [Žd 10:5] a Pán mohol byť zjavený v tele z mäsa, aby naplnil Svoje poslanie – darovať nám vykúpenie, tak sme teraz my ako znovuzrodené údy Ježiša Krista určení k tomu byť miestom Božieho zjavenia. Počuť Jeho Slovo, veriť mu, a ako sme čítali – nie je už žiadneho odsúdenia v tých, ktorí sú v Ježišovi Kristovi. Sme ospravedlnení skrze krv Baránka, posvätení v Božom Slove.
V 1. Korintským 11:23 čítame mocné slová: „Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je Moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na Moju pamiatku. Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová zmluva v Mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na Moju pamiatku. Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ nepríde.“
Aj dnes smieme nanovo zdôrazniť – je dokonané [Jn 19:30]. Stalo sa to, prosím, prijmite to vo svojich srdciach. Dôkaz toho, že sme u Boha našli milosť, spočíva skutočne v tom, že teraz zo srdca veríme tomu, čo Boh zasľúbil pre tento časový úsek až po text piesne „Bude svetlo v čase večera“. Dorazili sme k polnočnej hodine a návrat Pánov je blízko. Tak, ako to zaznelo bratovi Branhamovi z nadprirodzeného oblaku: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Dovoľte mi v láske, no vo všetkej zreteľnosti povedať – kto neverí tomuto Božiemu zasľúbeniu a neprijme zvesť, ktorú Boh daroval, ten nemôže patriť k tým, ktorí budú vytrhnutí. Je nemožné kráčať ďalej po vlastných cestách, zostať v zmätku a potom byť vytrhnutý. Nebesia sú svätým miestom, tam už viac nebude žiadna deľba. Vojde tam iba to, čo je sväté. „Požehnaný a svätý ten, kto má účasť na prvom vzkriesení!“ [Zj 20:6] V nebesiach bude len Nevesta Baránka, obmytá v krvi Baránka, posvätená v Božom Slove a zapečatená Svätým Duchom k slávnemu dňu návratu Ježiša Krista.
Tak, ako boli počas všetkých časových období ľudia, ktorí verili zvesti prinesenej v ich čase, veríme aj my poslednej zvesti, ktorá predchádza návratu Ježiša Krista. Vyvolanie von, oddelenie, príprava, dokonanie skrze milosť a Božiu moc v našom čase. S vďačným srdcom a vo viere budeme mať účasť na večeri Pánovej. Všetkých prosím, ako stojí vo verši 28: „…každý skúšaj sám seba…“ [1Kor 11:28] Nestojí napísané: „Skúšajte druhého” a ani „Skúšajte sa a potom neberte kalich ani chlieb.“ Každý nech skúša sám seba a na modlitbe pred Pána prednesie to, čo chce Pánu povedať. Potom majme všetci účasť na Večeri Pánovej a spočinie na nás požehnanie Najvyššieho Boha v Ježišovom svätom mene. Amen.
Zotrvajme v tichej modlitbe. Sú dnes v našom strede takí, s ktorými sa ešte máme modliť, spoločne veriť a dostať to, o čo sme prosili? Stojí predsa napísané, že sa smieme modliť jeden za druhého a veriť, že Boh nás vypočuje [Jak 5:16]. Kto by chcel byť zahrnutý do tejto modlitby? Boh požehnaj.
Môj Bože, prosím, nech je skrze Svätého Ducha všetkým objasnené miesto z Rimanom 8. Tých, ktorých si zavolal, tých si vyvolil a tým si daroval nebeskú slávu [Rm 8:30]. Milovaný Pane, prosím Ťa, nech všetci, ktorí potrebujú odpustenie hriechov, to teraz prijmú – skrze krv Baránka sa to stalo. V Lukášovi 24:47 stojí, že smieme v Jeho mene zvestovať odpustenie hriechov. To teraz činím na základe autority Božieho Slova v mene Ježiša Krista. Verte z celého srdca, že vaša vina a hriech sú odpustené, že ste plne spasení, oslobodení a smiete mať účasť na večeri Pánovej. Buďte požehnaní istotou viery vo vašom srdci. Prijmite Večeru Pánovu, a vďačným srdcom so slovami vďaky. Pán hovorí: „Berte a jedzte z neho všetci.“ Amen.