Prepis kázania 30. 4. 2017, 14:00, Zürich
/ Ewald Frank
Language: slovak
Nedeľa 30. 4. 2017, 14:00, Zürich, Švajčiarsko
„Ale to jedno, milovaní, nech nie je skryté pred vami, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu. Ale príde deň Pánov ako zlodej v noci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria. Keď sa to teda všetko tak rozplýva, akí musíte vy byť v svätom obcovaní a v pobožnosti, ktorí očakávate a náhlite príchod Božieho dňa, pre ktorý nebesia horiac rozplynú sa, a živly, rozpálené ohňom, potečú! A nové nebesia a novú zem podľa Jeho zasľúbenia čakáme, v ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď to očakávate, snažte sa, aby ste mu boli najdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.“ [2Pt 3:8-14]
[Br. Miskys:]
Amen. Áno, bratia a sestry, to je pravda. Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Jeho svätom mene a kde sa zjednotia, potom o čokoľvek by prosili, to im Pán dá a je na tom mieste prítomný [Mt 18:19-20].
Chcel by som vás veľmi srdečne pozdraviť v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista a hneď odovzdať mnoho pozdravov, ktoré mi boli zverené. Mám za sebou malú misijnú cestu do Južnej Ameriky, po Brazílii. Tam som mohol mnohým súrodencom slúžiť Božím Slovom a mnohí nechávajú zo srdca pozdravovať. Sme spojení s Bohom, s Jeho Slovom a v modlitbe. Je krásne, že Slovo dosahuje všetkých po celej zemi a všetci majú napojenie na to, čo Boh práve teraz koná a čo Duch hovorí Cirkvi. Len tak je možné zjednotiť Nevestu pod jednou hlavou – totiž Ježišom Kristom.
Aj bratia v Portugalsku, ktorí teraz počúvajú, srdečne pozdravujú. Moja mama a sestra tiež sedia pri počítači a srdečne pozdravujú. Súrodenci z brazílskeho hlavného mesta tiež počúvajú, rovnako ako v Mozambiku a Angole. Mnohí už napísali. Mali sme menší problém s pripojením, no teraz všetko funguje a každý môže počúvať. Sme vďační aj za technické možnosti, ktoré máme, a že všetci môžu sledovať to, čo Boh hovorí a koná v našom čase.
Ako sme čítali už v tom nádhernom Slove z 2. Petra 1:11: „Keď sa všetko rozplýva, akí musíme byť v pobožnosti a svätom obcovaní…“
Náš Pán vezme domov len čistú Pannu [2Kor 11:2], Nevestu bez poškvrny a vrásky, obmytú v kúpeli Slova [Ef 5:26-27]. Teraz je čas prípravy, posvätenia a zjednotenia s Ježišom Kristom a navzájom jeden s druhým. Pán je predsa hlavou. A hlava nemôže zostúpiť na telo, keď je roztrhané, ak ide jeden úd tým smerom a druhý iným. Musíme byť zjednotení pod jednou hlavou a to sa deje len pod zvestovaním pravého evanjelia. A ako už Pán povedal v Lukášovi 12:49: „Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je zapálený?“
V Lukášovi 3, keď vystúpil Ján Krstiteľ a ľud bol vo veľkom očakávaní, tam čítame vo veršoch 15 – 17:
„A keď očakával ľud, a všetci rozmýšľali vo svojom srdci o Jánovi, či nie je asi on Kristus, odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na Jeho obuvi; Ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom; ktorého vejačka je v Jeho ruke, a prečistí Svoje humno a zhromaždí pšenicu do Svojej obilnice, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.“
Bratia a sestry, Pán hovorí: „Čo by som chcel viac ako zapáliť ten oheň?“ My všetci vieme, čo stojí v Skutkoch apoštolov 1 a 2, keď prišiel deň Letníc. V Skutkoch 1:14:
„Títo všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbe a v pokornej prosbe so ženami a s Máriou, matkou Ježišovou, i s Jeho bratmi.“
Jednomyseľne zotrvávali na modlitbe. Došli sme už k tomu, že sme boli tak zjednotení na modlitbe, že by sme čakali, aby na nás mohol zostúpiť Boží oheň? Bratia a sestry, keď boli oni v tejto Božej láske zhromaždení, mohol na nich zostúpiť Svätý Duch. V kapitole 2, verš 3 čítame:
„A ukázali sa im rozdeľujúce sa jazyky ako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich. A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazykmi, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“
My všetci čakáme na posledné pôsobenie Božieho Ducha, ale to sa môže stať len vtedy, keď je Nevesta jednotná, keď sme jednotní navzájom, stojíme jeden za druhým v modlitbe a jedni nesieme bremená druhých [Gal 6:2]. Boha môžeme milovať len vtedy, ak milujeme jeden druhého, ak skutočne sami zo srdca nesieme bremená druhého. Keď dosiahneme túto jednotu v Duchu, tak môže Boh dokonať Svoje dielo. Teraz chce Boh zjednotiť Svoju nevestu skrze zvestovanie Slova po celom svete. Všetci sú pripojení, všetci počujú to isté Slovo, všetci sa môžu pripraviť a očistiť v kúpeli Slova [Ef 5:26]. Očistení a oslobodení od kvasu a všetkých starých učení. Musíme byť jedno s Kristom a potom Boh dokoná Svoje dielo a to je už veľmi blízko. Stojme jednotne v modlitbe, nesme jeden druhého na modlitbe a Pán Svoje dielo nádherne dokoná. Jemu buď prinesená česť a klaňanie. Amen.
[brat Frank:]
Chvála a česť buď Pánu. Kázanie sme už počuli. Jednoducho premocné. Každé Božie Slovo nás oslovuje. Aj v tom úvode obzvlášť verš 14:
„Preto, milovaní, keď to očakávate, snažte sa, aby ste Mu boli najdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.“
Zostáva to tak, ako to stojí napísané: „Tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu.“ [Mt 25:10] Posledná zvesť je skutočne týmto pozvaním – priame pozvanie ku svadobnej hostine Baránka. Nie len nejaké zvestovanie, ale pozvanie ku svadobnej hostine Baránka [Zj 19:7-9]. Všetci, ktorí teraz Slovo počujú a veria mu, sú Pánovým vlastníctvom. Na kríži Golgaty bola zaplatená cena.
Skôr než vojdeme na krátky čas do Slova, dovoľte mi povedať, že som Bohu Pánu veľmi vďačný. Všetci viete o poslednom obežníku. Od povolania 2. 4. 1962 prešlo 55 rokov. A keď myslím na Božiu vernosť, na Božie cesty, na všetky vedenia a potom na to, aké Pán dal pokyny – bratia a sestry, tak to na zemi ešte nikdy nebolo.
Myslím obzvlášť na 28. 12., kedy zaznelo:
„Môj služobník, zhromaždi mi Môj ľud, všetkých, ktorých so mnou učinili zmluvu pri obeti. Chcem, aby počuli Moje slová!“ [5M 4:10, Ž 50:5] To som počul týmito ušami. Ja viem, aký to bol deň, miesto a hodina, v ktorej Pán tieto pokyny dal.
Myslím aj na zhromaždenie v Böblingene, pri ktorom boli aj niektorí z vás. Odozva je jednoducho mocná. Mnohí boli noví a Slovo počuli a prijali.
Potom boli veľkonočné zhromaždenia a počas posledného záveru týždňa zhromaždenia v Paríži, kde sa zišlo 1 200 ľudí a viac ako 300 ľudí z celého sveta bolo pripojených cez internet, aby počuli Slovo Pánovo. Náš brat Dr. Lotyka z Melbourne v Austrálii mi poslal e-mail so slovami: „Všetci sme počúvali a sledovali a boli sme požehnaní“. Celý svet počuje a vidí. V Paríži prišiel brat Didier s kôpkou brožúr, ktoré sme vydali. Dokonca aj brožúru „Koncil Boží“, ktorú som napísal v roku 1963 po tom, ako som preložil kázania brata Branhama o zjavení siedmich pečatí. Brat Didier povedal: „Brat Frank, sme vďační za každú brožúru, ktorú si napísal. Všetko je napísané tak, akoby si to písal dnes“. Boh je všadeprítomný. On pozná budúcnosť a všetko usporiadal vo Svojom spásnom pláne.
Stále znova počujem o tom, že niektorí počúvajú kázania z rádia Luxemburg, ktoré boli vysielané v 70. rokoch počas desiatich rokov od roku 1967 a všetci v celej Európe mohli počúvať na stredných a krátkych vlnách. V Moskve mohli počuť rovnako dobre ako v Belehrade, Berlíne alebo Berne. Jednoducho nádherné, ako Boh všetko viedol tak, aby mohla byť posledná zvesť nesená.
Aj tých 504 kázaní v televízii v Berlíne – myslím na to, ako Boh otvoril dvere a srdcia. Myslím teraz aj na nášho vtedajšieho spolkového prezidenta Richarda von Weizsäckera. Bol som pozvaný do Berlína, aby som s ním hovoril. O čom vám mám povedať? On ma prosil, aby som mu opísal svoje povolanie. Keď som povedal, čo mi Pán prikázal, tak vstal a povedal: „Všetci pozor. Ja tvojmu svedectvu verím!“
Boh to skutočne viedol tak, že som mohol niesť Božie Slovo všetkým – veľkým aj malým. Teraz myslíme aj na to, že celý svet počuje a vidí, ako to zmienil brat Miskys. V São Paule v Brazílii som kázal presne pred 47 rokmi a po 47 rokoch tu stojí brat Helmut Miskys, ktorý vtedy ešte ako mladý chlapec počul Slovo Pánovo po prvýkrát.
Bratia a sestry, keď nám zaznieva Božie Slovo, prijmite ho, uchopte ho a ono sa nikdy nevráti späť prázdne, ale vykoná to, k čomu ho Boh poslal [Iz 55:11].
Hľadíme skutočne na všetky tie mnohé roky, mnohé cesty a kontakty, ktoré Boh daroval od Uralu až po Sibír a po celom svete. V uplynulom roku sa v októbri konala veľká konferencia v Lahore, v Pakistane, kde bolo v islamskej krajine na štadióne zhromaždených 8 000 ľudí, aby počuli a z celého srdca a celej duše prijali Božie Slovo. Jednoducho premocné.
Človek môže ísť z jednej krajiny do druhej, z jedného mesta do druhého a vydávať svedectvo o tom, čo Boh z milosti učinil.
Smieme povedať, že On nám v deň spásy pomohol [2Kor 6:2]. A prosím, prijmite to tak, ako to myslím: Je tiež milosť správne porozumieť a vedieť biblicky zaradiť všetky výroky brata Branhama a dať Bohu za pravdu. Presne tak, ako on vzal do ruky Bibliu a povedal: „Toto je moja absolútna autorita!“, presne tak berieme Bibliu do našich rúk a do nášho srdca aj my a hovoríme: „Toto je naša absolútna autorita!“
Už sme zdôraznili, že Slovo je semeno [Lk 8:11]. Náš Pán bol Slovom, Slovo sa stalo telom [Jn 1:14]. A my veríme Slovu, ktoré bolo určené pre nás. Je to to Božie semeno, ktoré bolo do nás vložené, padá na úrodnú pôdu a vzíde [Lk 8:15]. Potom príde žatva, tak ako sme čítali. Pán sám zhromaždí pšenicu do Svojej sýpky [Lk 3:17]. Hovorím pred tvárou všemohúceho Boha – videl som obrovské pšeničné pole a zaznel mocný hlas Pána: „Môj služobník, zožni úrodu!“ Nedokážete si predstaviť, čo to znamená, keď zaznie priamy, všetko prenikajúci hlas Pánov. Aká absolútna autorita spočíva v každom Božom Slove!
Smieme najprv Slovo siať a potom žať. A tak to aj bude: Tak iste, ako sme nesiali ani jediný výklad, ale len to čisté, sväté, drahé, na veky zostávajúce Slovo, tak iste v nás všetkých semeno Slova vzišlo a tak iste budeme počas žatvy pri tom. Pán mi v januári 1981 ukázal aj to, ako bola Nevesta vytrhnutá. Nikto si nedokáže predstaviť, čo človek pociťuje, keď je vzatý z tela a vidí v bielom odetý zástup, v ktorom sú všetci mladí a spoločne stúpajúci nahor, aby sa stretli s Pánom. Na konci však bude dokonanie Nevesty Baránka, obmytej v krvi Baránka [Rm 3:25], posvätenej v Slove pravdy [Jn 17:17, Ef 5:26], zapečatenej Svätým Duchom ku dňu vykúpenia [Ef 1:13].
Stále znovu sme museli zdôrazňovať, že Boh nemôže zapečatiť žiadne zmiešanie! Boh môže zapečatiť len to, čo je pravdivé, čo v nás On sám vypôsobil a čo On do nás vložil. On môže položiť Svoju pečať len na Svoje dielo, len na to, čo On sám v nás mohol vypôsobiť.
Aj dnes myslíme na to dokonané vykúpenie. Dovoľte mi pred tým, ako budeme čítať ďalej, prečítať dve biblické miesta. Čítajme v Jánovi 19, kde náš Pán dokonal dielo na kríži Golgaty a potom zvolal: „Je dokonané!“ V Jánovi 19:28 a 30 čítame:
„A potom vediac Ježiš, že je už všetko dokonané, aby sa cele naplnilo Písmo…“
Aby sa cele naplnilo Písmo! V našom Spasiteľovi, v Jeho utrpení a zomieraní – aby sa Písmo plne naplnilo na tých spasených. Čítajme to ešte raz:
„A potom vediac Ježiš, že je už všetko dokonané, aby sa cele naplnilo Písmo…, povedal: Žíznim!“
Chválený a velebený nech je Pán, náš Boh. Vo verši 30:
„A keď vzal Ježiš ocot, povedal: Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha.“
Keď čítame Matúšovo, Lukášovo i Jánovo evanjelium, všetci vieme, čo sa skutočne stalo – nastalo zemetrasenie, pukali skaly a otvárali sa hroby.
„Je dokonané!“ Pán to učinil. V Jánovi 19 vidíme naplnenie Žalmu 22. Čítajme zo Žalmu 22 tieto nádherné prorocké Slová. Boží muži v Starom zákone prorokovali a tu to stojí napísané. Žalm 22:32 [podľa nem. prekladu]:
„Jeho semeno Mu bude slúžiť…“
Povedzte predsa Amen!
„Jeho semeno Mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku. Prídu a budú zvestovať Jeho spravodlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že On to učinil. “
Už v Starom zákone malo byť zvestované budúcemu pokoleniu, že On dokoná! Chválený a velebený buď Pán za to, že nemáme len zvesť, ale smieme niesť jadro Božej zvesti. Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so sebou [2Kor 5:19]. Sme za to zo srdca vďační.
V liste Títovi Pavol napísal niekoľko slov, ktoré nám idú priamo k srdcu. Sú to všetko pokyny, ktoré sú určené nám všetkým. V Títovi hneď v 1. kapitole píše Boží muž [podľa nem. prekladu]:
„Ja, Pavol, sluha Boží a apoštol Ježiša Krista pre vieru vyvolených Božích…“
Nie len všeobecne „pre vieru”, ale „pre vieru vyvolených Božích“. Vyvolení Boží neveria len tomu, čomu by chceli sami veriť. Oni veria Bohu a každému Jeho Slovu. Pavol mohol povedať a dosvedčiť:
„Ja, Pavol, sluha Boží a apoštol Ježiša Krista pre vieru vyvolených Božích a známosť pravdy, ktorá sa preukazuje v pobožnom putovaní.“
Oboje stojí napísané: o „vyvolených Božích“ a o „známosti pravdy“, pretože skrze zvestovanie Božej pravdy sme oslobodení od každého bludu. Tak to povedal Pán: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ [Jn 8:32] Bratia a sestry, to skutočne nehovoríme z kritiky, ale celý kresťanský a náboženský svet predsa hovorí o viere. Ale oni hovoria o svojej viere, nie o viere vyvolených. Nie o viere tých, ktorí veria tak, ako hovorí Písmo [Jn 7:38]. Môžeme ísť od jednej cirkvi k druhej, od jedného slobodného zboru k druhému – všetci majú svoje vlastné vyznanie viery a všetci služobníci v týchto cirkvách a slobodných zboroch musia prisahať, že budú verne vykonávať to, čo je v tej cirkvi dané ako ustanovenie. Všetci musia pozdvihnúť svoju ruku, súhlasiť s tým a dať sľub, že budú dávať ďalej to, čo sa tam učí.
U nás je to skutočne úplne inak! My sme dali Bohu sľub, že budeme zvestovať to, čo nám On zasľúbil vo Svojom Slove a z milosti daroval skrze Golgotu.
Ako sme už počuli, na počiatku bola Cirkev jedno srdce a jedna duša [Sk 4:32]. Svätý Duch mohol zostúpiť. Bratia a sestry, ja jednoducho túžim po tom, žeby svätý Boží Duch mohol pôsobiť. Že by sme viac nezostali len tak pokojne sedieť, ale povedali: „Amen!“ a prišla chvála a vďaka. Že by sme zostali pri zvestovaní pri veci a boli Bohom požehnaní nad každú mieru. Pretože, verte mi, toto je skutočne posledná zvesť – tá, ktorú nám Boh zveril pred návratom Ježiša Krista. V slove na úvod bola dokonca reč už o dni Pána, ktorý príde. Ale pred dňom Pána príde Pán, aby vzal tých Svojich do slávy [1Tes 2:12, 1Tes 4:17], a my smieme prežívať tieto zhromaždenia ako prípravu na slávny deň Pánov a vedieť, že Boh hovorí, a že to, čo povedal, to aj napĺňa [Iz 55:11]! Každé zasľúbenie nášho Boha je áno a amen [2Kor 1:20]. Vo verši 2 v Títovi 1 čítame:
„…na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy.“
Zasľúbil to pred večnými časmi, a keď sa čas naplnil, daroval milosť, a Pán, náš Spasiteľ, na základe slova z listu Židom 2 prišiel v tele, aké máme aj my, stal sa rovný svojim bratom, aby mohol trpieť a zomrieť [Žd 2:14-18]. Bratia a sestry, spása je vzácna, je drahá a my sme vďační nášmu Bohu, že smieme byť zhromaždení ako spasení, oslobodení a Bohu posvätení, nemáme žiadny odpor voči Slovu, ale skutočný súhlas, ako to čítame tu vo verši 2 a potom ďalej.
„…na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy.“
Potom prichádza verš 3:
„…a zjavil vo Svojich vlastných časoch Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“
Apoštol prišiel k hlavnému bodu: Nešlo len o zvestovanie evanjelia všeobecne, ale o zvestovanie Božieho Slova, ktoré Boh nechal dopredu zvestovať skrze prorokov. Aj preto máme v Novom zákone výrok, že všetko, čo Boh skrze prorokov oznámil, sa naplnilo. Čítajme verš 3 ešte raz:
„…a zjavil vo Svojich vlastných časoch Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“
Slovo je zvestované a Boh otvára naše porozumenie pre Písmo a pre naplnenie Slova. Stačí len hľadieť na službu Jána Krstiteľa. To sme aj na tomto mieste vždy opakovali. Muž poslaný od Boha s Božou zvesťou, aby pripravil Pánu cestu. Všetko krivé vyrovnať, aby Pánu priviedol dobre pripravený ľud [Lk 3:5].
Presne tak je to i dnes. Vlastne by sme mali v každom zhromaždení čítať Lukáša 1, aby sme vedeli, že aj zvesť, ktorá bola zverená bratovi Branhamovi, nebola daná na diskusiu, ale privádza nás späť k Bohu a do celkového spásneho plánu nášho Boha!
V Lukášovi 1 ešte stále čítame tieto drahé verše, v ktorých je povedané, na čo bola daná služba Jána Krstiteľa, na čo bola zamýšľaná a prečo vlastne nastala. Tu v Lukášovi 1:16 – 17 stojí napísané:
„A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu.“
To je ono! Priviesť ich späť ku Pánu, ich Bohu.
„A on sám pôjde pred Ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravodlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.“
Bratia a sestry, to je zmysel našich zhromaždení! Prečo prichádzame zoširoka–zďaleka? Prečo spolu s nami počúva celý svet? Pretože toto je ten najdôležitejší úsek v celých spásnych dejinách! Naposledy je všetkým národom a jazykom zvestované večne platné evanjelium a vyvolení poznávajú Slovo zasľúbenia pre túto hodinu. Pre jedných to je kázané ku svedectvu a druhým ku vyvolaniu von a príprave na slávny deň návratu Ježiša Krista, nášho Pána. A tak, ako mohlo byť povedané vtedy, tak to bude aj v našom čase – „aby Pánovi priviedol dobre pripravený ľud.“
Bratia a sestry, my všetci prechádzame skúškami a núdzami, či už sú pozemské alebo duchovné, či sú to starí alebo mladí. Ale presne tak vieme i to, že Pán zasľúbil: „A hľa, Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ [Mt 28:20] Od toho nás nemôže nič oddeliť! Ani od lásky Kristovej, ktorá je zjavená v Kristu Ježišovi, našom Pánovi [Rim 8:35-39].
Myslím, že smiem povedať, že nikto z nás nečiní úmyselne niečo, čo nie je Pánu ľúbe. Tomu neverím. Ja neverím, že by niekto úmyselne hrešil. Tomu neverím. Pretože tak stojí napísané: „…kto sa narodil z Boha, nehreší.“ [1J 5:18] A keď sa nám aj prihodí chyba, prichádzame ku Pánu a vieme, že On je ten najvyšší kňaz podľa poriadku Melchisedechovho [Žd 6:20]. Čo učinil Melchisedech, kráľ Sálema? On vzal chlieb a víno, šiel v ústrety Abrahámovi a slávil s ním víťazstvo nad všetkými kráľmi! Presne tak to bude i s nami! Náš Pán nám prišiel v ústrety, On nám zjavil Svoje Slovo a ukázal nám, čo pre nás na kríži Golgaty skutočne učinil.
Potom čítame v Títovi 2:11, čo nám Pán z milosti pripravil. Smieme stále znovu povedať: „Chválený a velebený buď Pán, náš Boh!“
„Lebo sa zjavila milosť Božia, ktorá prináša všetkým ľuďom spásu…“ [podľa nem. prekladu]
Ktorá prináša všetkým ľuďom spásu!
Potom Pavol začne byť osobný. V 11 verši stojí: „…ktorá prináša všetkým ľuďom spásu…“ a v ďalšom verši stojí:
„…ktorá nás…” – nás, ktorí sme uverili!
„…ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne a spravodlivo a pobožne žili na tomto svete…“
Tu vidíme ten rozdiel. Spása je zjavená celému svetu. Boh chcel, aby sa dostalo pomoci všetkým ľuďom, aby boli všetci ľudia zachránení. Ale nie všetci sa nechajú zachrániť a nechajú si pomôcť. Preto sú veriacim adresované slová, že táto milosť Božia „…nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne a spravodlivo a pobožne žili na tomto svete…“
Vďaka buď Pánu, nášmu Bohu, že i k tomu môžeme povedať „Áno!“ Môžeme vyznať: „Milovaný Pane, nech to je tak i v mojom živote, že by na mne mohlo spočívať Tvoje zaľúbenie. Potom v ďalších veršoch:
„…očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista…“
V spojení s návratom Ježiša Krista, nášho Pána, na ktorý my všetci čakáme! Buďte raz úprimní – mohol Pavol vtedy vedieť, že prejde ešte 2 000 rokov? Či snáď reformátori, ktorí hovorili o návrate Pána – aj pieseň z času reformácie, ktorú spieval spevokol – či snáď všetci títo bratia, ktorí boli Bohom poslaní a kázali Slovo vo svojom čase, počítali s tým, že to bude trvať ešte tak dlho? Či som s tým snáď ja počítal, že to potrvá ešte toľko rokov? Po tom, čo skončila služba, ktorú Boh poslal pre náš čas, a Pán vzal Svojho služobníka domov, sme predsa všetci počítali s príchodom Ježiša Krista a ešte dnes sme stále na zemi. Ak by som sa spýtal, koľkí k tomu prišli v uplynulom roku, koľko rúk by šlo nahor? Bohu Pánu buď vďaka, že čas ešte trvá, že ešte zaznieva volanie, že ľudia ešte stále môžu prichádzať a môžu prijímať a uchopiť to, čo nám Boh z milosti pripravil.
Dovoľte mi však teraz povedať, že čas sa skutočne blíži k záveru. Čas a hodinu nevie nikto [Mt 24:36], ale v každom zhromaždení môžeme opakovať, čo náš Pán povedal, keď hovoril o konečnom čase:
„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lk 21:28] A my smieme naše hlavy pozdvihnúť a nikto z nás nepovie: „Môj Pán ešte dlho nepríde.“ [Mt 24:48] Každý z nás môže povedať: „Maranatha, prídi skoro Pane Ježišu!“ [Zj 22:20]
Keď hľadíme do sveta – všetci sme predsa oboznámení s tým, čo sa deje – vidíme, že dlho to už nemôže trvať. Je jedno, kam človek pozrie. Pánu buď zo srdca prinesená vďaka za čas milosti, ktorý ešte stále neskončil, no ktorý istotne prichádza ku svojmu záveru a skončí návratom Ježiša Krista.
Smieme stále znovu dosvedčiť, že pri všetkých tých, ktorí teraz môžu zo srdca veriť, že Boh Svoje zasľúbenie uskutočnil a poslal proroka, skôr ako príde deň Pánov a slnko stratí svoj jas a mesiac sa premení na krv [Mal 4:5], sa to deje za určitým účelom. Akým? Aby v Cirkvi všetko uviedol späť do správneho stavu! Späť k začiatku, späť k Bohu, späť k prvým požehnaniam tak, ako ich Boh v Cirkvi z milosti daroval na začiatku. Brat Branham dohromady 17-krát hovoril o tom, že tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak bol on poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.
Bratia a sestry, tu sa nečiní nejaké náboženstvo! Tu nejde o nejaké náboženské zhromaždenia! Tu ide o Božie sväté Slovo určené Božiemu ľudu tak, aby sme boli privedení do súladu so Slovom.
Bolo zdôraznené už aj to, že smieme byť jedno srdce a jedna duša. Kto číta list Rimanom 12, tak k tomu už ďalšie miesta ani nemusí čítať. Možno ešte 1. Korinťanom 13. V liste Rimanom 12 je uvedené všetko, čo je pre nás určené a čo smieme prežívať. A to všetko, ako to zdôraznil i brat Branham, je vložené v Božej láske. Rimanom 12:9:
„Láska nech je nepokrytecká. Nech sa vám oškliví zlé, a pridŕžajte sa dobrého.“
Buďte úprimní. Nevidíme všetci, že láska Božia spája? Úprimne hovorím: Najradšej by som každého brata alebo sestru objal. Láska Božia spája tak mocne a tak zo srdca jedného s druhým! Nielen silný stisk ruky, ale tak, ako Pavol vtedy povedal, že „bratia majú jeden druhého bozkať bozkom lásky.“ [Rm 16:16, 1Kor 16:20, 2Kor 13:12. 1Ts 5:26, 1Pt 5:14] Božia láska spája, ona nič nezazlieva. Božia láska odpúšťa, Božia láska zjavuje požehnanie všemohúceho Boha v našom živote a nikto viac druhému nič nezazlieva, naopak, sme spojení v láske.
V 10. verši je reč o bratskej láske [podľa nem. prekladu]:
„V bratskej láske buďte navzájom naproti sebe plní srdečnosti…“
Srdce musí byť pri veci!
„V bratskej láske buďte navzájom naproti sebe plní srdečnosti, v úctivosti jedni druhých predchádzajúci, kde je potrebná horlivosť, buďte neúnavní, duchom vrúci, pripravení slúžiť Pánovi…“
Je tu uvedené všetko, čo môže byť v našom živote z milosti zjavené.
Bratia a sestry, zhrňme, o čo ide. Je toľko biblických miest, ktoré by sme mohli čítať a počúvať. Len v piatok som čítal všetkých 13 kapitol listu Židom. Je to mocné. V každej kapitole by sme sa mohli na celý deň, na celé zhromaždenie zastaviť a počúvať, do akej hĺbky Boží muž osvietil Boží spásny plán zo všetkých strán a do akej hĺbky všetko zvestoval. Povedal som len: „Milovaný Pane, kedy sa budeme môcť raz zísť na niekoľko týždňov, aby sme mohli mať biblické hodiny a zahĺbať sa v Slove?“ Pavol bol mimoriadne omilostený Boží muž. Či už čítame list Rimanom, Galaťanom, Efežanom… A na konci listu Židom poznávame, že to bol Pavol, ktorý odovzdáva svoje pozdravy. Ale bratia a sestry, aké nám bolo z milosti darované požehnanie, že máme toto živé, na veky zostávajúce Slovo a že muži Boží v Starom a Novom zákone stáli pod tou istou inšpiráciou Svätého Ducha! Tí jedni zvestovali to, čo sa má stať, a tí druhí presne ukázali, ako, kde a v akej súvislosti sa to stalo. Je to jednoducho premocné, keď má človek radosť z Božieho Slova. Máte radosť z Božieho Slova? Zahĺbajte sa v tom, keď čítate Božie Slovo. Je to jednoducho premocné.
Zhrňme však, o čo sa dnes jedná. Pán má na zemi krvou vykúpený zástup. Evanjelium je zvestované ku svedectvu všetkým národom a zároveň nastáva vyvolanie von a príprava Nevesty Baránka. My všetci nečítame predsa iba to, čo povedal Pavol, my čítame aj to, čo povedal náš Pán, čo stojí napísané v evanjeliách.
Ak myslíme na to (a to hovorím často, ale rád), že v Novom zákone je 845-krát zmienený Starý zákon a z toho 186-krát žalmy, ako mohli Boží muži v Novom zákone vedením a inšpiráciou Svätého Ducha ukázať, že všetko, čo Boh v Starom zákone zvestoval, sa stalo Božou realitou… Všetky zasľúbenia nášho Boha sú áno a amen [2Kor 1:20]. My v tomto čase môžeme byť vyvolávaní von zovšadiaľ, zo všetkých národov, jazykov a národností, zo všetkých náboženstiev a vyznaní, aby sme počuli Božie Slovo.
Opakujem: „Zhromaždi Mi Môj ľud, Ja im dám počuť Moje Slová!“ [5M 4:10] Nie výklady, ale Slovo v origináli! Každé Božie Slovo prinesie ovocie. Žiadne Božie Slovo sa nevráti späť prázdne, ale vykoná to, k čomu bolo poslané [Iz 55:11]. To môžeme dosvedčiť – po celej zemi sa to teraz deje – Pán Svojich vyvoláva von. Aj keď je všetko ostatné v chaose a zmätku, Pán má krvou vykúpený zástup, Nevestu Baránka, Božie semeno Slova.
Ako sme čítali v Žalme 22: „Jeho semeno mu bude slúžiť.“ On je „semeno” a my sme „Jeho semenom”. On je pšeničné zrno, ktoré padlo do zeme, zomrelo, vzišlo a prinieslo ovocie, a my sme zrelá plná pšenica v klasoch, ktorá bude vzatá domov do slávy nášho Boha.
Náš Pán v Novom i Starom zákone hovoril v podobenstvách a v týchto podobenstvách zjavil hlboký zmysel, ktorému môže každý porozumieť, každý, komu Pán otvoril porozumenie pre Písma.
Aj to smieme dosvedčiť – náš Pán činí teraz to isté, ako vtedy, keď sa po vzkriesení zjavoval Svojim učeníkom ako živý, hovoril s nimi o kráľovstve Božom a ukazoval im, že sa naplnilo všetko, čo hovoril Mojžiš a čo je napísané v žalmoch a prorokoch, a otvoril im zmysel pre naplnenie Písma. On nielen hovorí, On nám ukazuje naplnenie toho, čo stojí napísané v Slove, a otvára naše porozumenie pre Písma, žeby viac nezostala žiadna otázka, ale Pán už dal odpoveď. Ako sme čítali z Títa 1 – jednoducho Bohom omilostení, aby to, čo nám bolo povedané, bolo zjavené. Veríme, že Pán Svoju Cirkev-Nevestu pripravuje na slávny deň Svojho nádherného návratu.
Myslite na to Slovo z listu Petra. Čítajme ten verš ešte raz raz, skôr ako skončíme. Mohli by sme čítať mnoho biblických miest. Ešte raz Slovo z 2. Petra 3:9 a 14:
„Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu. “
Chválený a velebený buď Pán. On neváha a neodkladá so Svojim zasľúbením, On zhovieva, aby aj tí poslední učinili pokánie, vzývali meno Pánovo, dostali odpustenie hriechov a prijali to, čo nám Boh daroval v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Ešte raz verš 14:
„Preto, milovaní, keď to očakávate, snažte sa, aby ste Mu boli nájdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.“
V pokoji. To nech Boh z milosti daruje mne a nám všetkým. Ako sme už predtým zdôraznili – ten, ktorý započal, ten aj dokoná [Fil 1:6, Ž 13:6]. Ospravedlnenie, posvätenie a všetko až po dokonanie máme v našom Pánovi. Sme zo srdca vďační za to, že teraz žijeme na zemi a že sme mohli učiniť naše rozhodnutie pre Pána. Spolu s nami tiež mnohí vo všetkých národoch a jazykoch mohli učiniť svoje rozhodnutie pre Pána.
Všetci, ktorí teraz veria tomu, čo Boh zasľúbil, budú mať účasť pri poslednom zasľúbení. Dve hlavné zasľúbenia – jedno, ktoré sa naplnilo pred príchodom Pána, že On pošle Svojho služobníka ako vtedy Eliáša a Jána Krstiteľa, a druhé: „…idem vám prihotoviť miesto, a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k Sebe, aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ [Jn 14:3].
Ako písal Pavol – tu na zemi nemáme zostávajúceho miesta, hľadáme to budúce [Žd 13:14, 11:13]. Náš Pán pripravil miesto a my vojdeme do nového Jeruzalema. Povedzme aj to ešte raz [Mt 25:10]:
„…tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu, a zavreli sa dvere.”
Hovorím z presvedčenia: Všetci tí, ktorí teraz zo srdca veria, prijímajú a to, čo nám Boh daroval, uchovávajú vo svojich srdciach, prežijú v každom zhromaždení svoju prípravu, svoje posvätenie a svoje odovzdanie.
Keď sme predtým čítali v Slove o tom, ako máme byť Bohu ľúbi – buďte úprimní – ak také miesta Písma čítame, tak sa predsa každý modlí: „Milovaný Pane, nech to tak je v mojom živote!“ Žeby sme sa mohli pred Ním spoločne zjaviť bez poškvrny a vrásky. Nie vo vlastnej spravodlivosti, ale ospravedlnení skrze vieru v dokonané dielo spásy na kríži Golgaty. Zo srdca môžeme ešte raz zvolať Slová nášho Pána: „Je dokonané!“ Aby sa Písmo cele naplnilo na Spasiteľovi a teraz sa Písmo cele naplnilo na spasených – „Je dokonané!” a „Jeho semeno mu bude slúžiť.“ Chválený a velebený buď náš Pán a Boh na všetky veky. Halelujah. Amen.
Povstaňme ku modlitbe. Zaspievajme chórus Taký, aký som, tak to musí byť.
Taký, aký som, tak to musí byť,
nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriechu do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…
V čase, keď zotrváme v tichej modlitbe, dovoľte mi spýtať sa, či máme takých, ktorí prichádzajú do nášho stredu ako noví, ktorí snáď ešte nepočuli o tom, čo Boh v našom čase učinil, ako naplnil Svoje zasľúbenie. Prosím, prijmite to vo viere, uchopte to! Buďte deťmi zasľúbenia! Verte Slovu zasľúbenia a všetko, čo Boh zasľúbil, to On vykoná, to sa stane. „Božie zasľúbenia zostávajú, na veky sa nepohnú. Krvou Ježiš zapečatil to, čo v Slove zasľúbil. Nebesia i zem môžu zhorieť, vrchy a hory sa pominúť, ale ten, kto verí, zistí, že Jeho Slovo zostáva pravdou“ [pieseň]. Máme v našom strede modlitebné núdze? Niektorých drahých súrodencov nevidíme v našom strede, nie je tu brat Marti, brat Zink, sestra Chumy – budeme na všetkých myslieť na modlitbe. Či je to vek alebo nehoda, Pánu smieme všetko prednášať.
Dnes mám dva otázky: Kto svoj život chce plne posvätiť Pánu? A potom následne otázka – kto má nejakú núdzu? Kto potrebuje uzdravenie alebo čokoľvek iné? Kto má duchovnú núdzu? Kto by chcel mať viac od Pána? Kto potrebuje od Boha zjavenie alebo čokoľvek iné v duchovnom úseku? Budeme sa za to spoločne modliť. Pozdvihnite, prosím, svoje ruky. Áno, my všetci. Vieme, že Pán má viac. Budeme spievať chórus Viac od Spasiteľa.
Ako druhé, kto má modlitebné prianie za núdze, za oslobodenie, za posvätenie, za čokoľvek, pozdvihnite, prosím, ruku. Boh Pán vie skutočne všetko. My smieme obe naše ruky položiť na Bibliu, na Starý a Nový zákon a pred všemohúcim Bohom, pred Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba, pred Bohom Izraela, pred naším Bohom a Otcom vyznať, že Jemu, áno Tebe, ó Bože, veríme, a prijímame to.
Milovaný Pane, prosíme Ťa za všetky duchovné núdze. Milovaný Pane, Ty vieš, čo my všetci potrebujeme. Ó, Bože, skloň sa, zjav Svoju prítomnosť. Sme zhromaždení v Tvojom mene, v Tvojej prítomnosti a Ty si nám dal zasľúbenie, že už tam, kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v Tvojom mene, tam si Ty v ich strede [Mt 18:20]. Ty si zasľúbil i to, že tam, kde sú dvaja alebo traja a o čokoľvek prosia, stane sa im [Mt 18:19]. Milovaný Pane, prosíme Ťa za všetkých bratov a sestry, ktorí ešte majú núdzu v duchovnej oblasti, kde chýba viera, kde chýba zjavenie. Ó, Pane, tam Ty zostúp skrze Svojho Svätého Ducha, skrze inšpiráciu Svätého Ducha daruj všetkým zjavenie Ježiša Krista a zjavenie napísaného Slova, ktoré sa nám z milosti stalo živým svätým zjaveným Slovom. Už viac nie mŕtva litera [2Kor 3:6], ale živé sväté zjavené Božie Slovo ako semeno vložené do našich sŕdc.
Milovaný Pane, prinášame Ti aj všetky núdze a každú chorobu. I nášho milovaného brata Marti. Vystri Ty Svoju prebodnutú ruku, polož ju na neho, ó, Pane, dotkni sa ho, uzdrav ho. Prinášame Ti brata Zinka, polož Ty na neho Svoju prebodnutú ruku. Prinášame Ti všetkých bratov a sestry, ktorí sú v duchovnej núdzi. Ty dávaš záchranu duše, oslobodenie ducha i uzdravenie tela! Ďakujeme Ti za plné evanjelium a za Božiu moc, ktorá je ešte dnes zjavená i v tejto bohoslužbe.
Milovaný Pane, Tebe buď posvätené celé zhromaždenie. Pozdvihni Svoju tvár a požehnaj na všetkých miestach, kde je Tvoj ľud zhromaždený, aby počul Tvoje Slová, aby veril Tvoje zasľúbenia a prežil Svoju prípravu.
Požehnaj všetkých bratov, ktorí teraz prekladajú. Brat Claudio Miskys, ktorý prekladá do portugalčiny, bratia Henrich a Ziegler, ktorí prekladajú do rumunčiny, brat Ettiene Genton, požehnaj všetkých bratov, ktorí teraz prekladajú, kdekoľvek sa nachádzajú.
Buď milostivý a požehnaj Svoj krvou vykúpený zástup a daruj, že by sme boli Duchom pokrstený zástup naplnený mocou z výsosti. Nech je skrze Svätého Ducha v našich srdciach vyliata Božia láska.
Milovaný Pane, Ty učiníš záver rovnaký ako začiatok. Je to Tvoje zasľúbenie a Ty ho naplníš. Ďakujem Ti za Tvoju prítomnosť, ďakujem Ti za vypočutie. Cítime Tvoju prítomnosť. Pane, všemohúci Bože, Ty si prítomný, Ty potvrdzuješ Svoje Slovo, Ty vypočúvaš modlitby a dávaš všetkým to, o čo prosili. Ďakujeme Ti za to v Tvojom drahom a svätom mene Ježiš. Halelujah. Amen.