Prepis kázania 27.11. 2016 14:00 Zürich
/ Ewald Frank
Language: slovak
27. 11. 2016, Zürich, Švajčiarsko
„…a spievali novú pieseň a hovorili: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a vykúpil si nás Bohu Svojou krvou z každého pokolenia a z každého jazyka, ľudu a národa a učinil si nás našemu Bohu kráľmi a kňazmi, a budeme kraľovať na zemi.“ [Zj 5:9]
„Ospravedlnení súc teda z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti, v ktorej stojíme, a chválime sa nádejou slávy Božej. No, nie len to, ale sa chválime aj súženiami vediac, že súženie pôsobí trpezlivosť a trpezlivosť dokázanosť a dokázanosť nádej, a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“ [Rm 5:1-5]
Amen. Môžete sa posadiť. Sme Pánu vďační, že tu dnes opäť môžeme byť, aby sme Jeho drahé a sväté Slovo počuli, zo srdca mu verili a dostali ho zjavené.
Už sme počuli o tom, že náš milovaný brat Kurt Amman bol zavolaný domov. Sme Bohu vďační za jeho požehnaný život. Brata Ammana som poznal takmer 50 rokov. Už od začiatku sme boli s ním a ostatnými bratmi v Pánu spojení. Prajeme našej drahej sestre a celej rodine Amman a Laumer a všetkým príbuzným a známym zo srdca Božie požehnanie. Je pekné, že náš brat nemusel trpieť. On zišiel pri železnici dolu schodmi a niečo sa stalo, niečo zlyhalo. Bol vzatý do nemocnice a tam hneď potom odišiel domov. Pekne, bez toho, aby musel trpieť – takým spôsobom odísť domov je milosť. Ešte raz prajeme našej drahej sestre Amman, celej rodine a všetkým, ktorí boli s naším bratom spojení, zo srdca Božie požehnanie. Boh nech požehná i pohreb vo štvrtok. Mojou modlitbou je, aby Boh Pán i tam Svoje Slovo potvrdil. Všetci vieme, že Pán nečiní žiadne chyby, On vie všetky veci dopredu. Bohu Pánu buď vďaka za bohato požehnaný život nášho brata. Ja som sa približne 30 rokov každú poslednú nedeľu v mesiaci okolo 7. hodiny ráno vydával na cestu z Krefeldu, potom sme mali bohoslužbu [v Zürichu] a večer okolo 11. hodiny som bol späť doma. Keď som však potom neskôr začal cestovať lietadlom, tak ma brat Kurt Amman každú poslednú nedeľu v Zürichu na letisku vyzdvihol a priviezol ma na miesto zhromaždenia. Chcel by som poznamenať: On bol ten najlepší šofér, ktorého som poznal. Ja sám som autom najazdil viac ako 3 milióny kilometrov cez celú Ameriku a Kanadu, až do Anglicka, Ríma, Varšavy a na iné miesta. Brat Amman bol presný a veľmi dobrý šofér. Teraz v pokoji odpočíva a aj pre neho platí Slovo Pánovo z 2. Timoteovi 4:8:
„Za týmto už mi je odložená koruna spravodlivosti, ktorú mi dá Pán odplatou v ten deň, On, ten spravodlivý sudca, a nie len mne, ale aj všetkým, ktorí milujú Jeho príchod.“
Bratia a sestry, keď myslíme na to, aké vysoké povolanie nám Boh z milosti daroval… V poslednej knihe Biblie, v Zjavení 3:21-22 predsa stojí napísané, že budeme s Pánom sedieť na Jeho tróne, aby sme s Ním panovali:
„Tomu, kto víťazí, dám sedieť so Sebou na Svojom tróne, ako som i Ja zvíťazil a sedím so Svojím Otcom na Jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“
Boh otvoril naše uši a my počúvame, čo Cirkvi hovorí skrze Svoje Slovo. Všetci, ktorí teraz patria k Cirkvi živého Boha, budú počúvať, čo nám Pán skrze Svoje Slovo hovorí.
Skôr ako vojdeme ďalej do Slova, by som chcel odovzdať tie najsrdečnejšie pozdravy, a to obzvlášť z Pakistanu. Boh daroval milosť nad prosby a porozumenie. Štadión bol naplnený tromi tisíckami ľudí – a to v islamskej krajine, kde je len 2,5 % kresťanov. Boh jednoducho od roku 1972, keď som učinil svoju prvú cestu do Pakistanu, od Islamabadu a Rawalpindi cez Abboattabad a až na afganskú hranicu, otvoril dvere a srdcia spolu v ôsmich mestách Pakistanu, kde som smel kázať. Boh daroval v priebehu týchto rokov mnoho, mnoho milosti. V medzičase mnohí prirodzene odišli do rôznych smerov. Tentokrát sme však nemali len pramocné zhromaždenie na štadióne. Myslím, že tam bolo asi 16 mužov v uniforme, ktorí mali za úlohu dbať o to, aby všetko správne prebiehalo. Náš milovaný brat Kamran, ktorý má vo vláde vysoké postavenie, oficiálne privítal mňa i všetkých, ktorí prišli, aby počuli Slovo Pánovo. Bolo to víťazné ťaženie pre pravdu a pre Pána. Keď som sa potom na konci spýtal, koľkí veria zvesti hodiny, tak som vskutku žasol, keď som videl tisícky pozdvihnutých rúk. Keď som sa spýtal, koľkí sú pokrstení na meno Pána Ježiša Krista, tak tie isté ruky išli opäť nahor. Nedokážete si predstaviť, ako som sa cítil. Slovo bolo ako semeno siate a ako semeno i vzišlo, prinieslo ovocie a z milosti bude zožatá bohatá úroda, keď Pán tých Svojich zavolá. Pri východe potom všetci títo muži v uniforme vytvorili koridor a všetci mi podali ruku, dvaja-traja ma i objali. Bolo to jednoducho zhromaždenie, v ktorom Božia prítomnosť uchopila všetkých prítomných. A keď som potom počul, že kázanie bolo vysielané na 56 rôznych staniciach, bratia a sestry, môžeme Pánu ďakovať a vzdať česť za to, že otvoril dvere a srdcia do všetkých národov a jazykov bez ohľadu na náboženstvá. Ako to vieme zo zasľúbenia, ktoré Boh dal Abrahámovi „V tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme.“ [1M 12:3, 18:18, 22:18, 26:4, 28:14]. To sa deje v našich dňoch. Posledná zvesť, to posledné volanie zaznieva a kto je z Boha, ten počuje Božie Slovo, verí Božiemu Slovu a prijíma, čo nám Pán v týchto dňoch hovorí.
Len čo som sa vrátil z Pakistanu, začala ďalšia cesta do Guadeloupe. Vy všetci viete, že Pakistan je časovo 5 hodín pred nami a Guadeloupe je 5 hodín za nami. Takže to bol časový rozdiel 9 hodín, ktorý som musel prekonať v priebehu niekoľkých dní. Vôbec som nespal. Vo štvrtok som letel z Düsseldorfu do Paríža a šiel priamo do zhromaždenia a v piatok letel ďalej do Guadeloupe. Priamo z letiska som opäť šiel do zhromaždenia, ďalší deň ráno bol rozhovor v televízii a ďalšie zhromaždenie ako aj na tretí deň. Je jednoducho nádherné, ako Boh všetko vedie a ľudia prichádzajú zoširoka-ďaleka.
Nasledujúce sa stalo v Guadeloupe. Približne 20 bratov a sestier ma privítalo už na letisku. Spoločne sme spievali chórus a modlili sa, a keď sme vyšli z budovy letiska, videli sme pramocnú dúhu z jedného konca oblohy až na druhý. A ja som všetkých zavolal späť, v krátkosti som hovoril o tom, že v Zjavení 4 bolo vidieť dúhu nad trónom a v Zjavení 10 bola dúha nad naším Pánom ako Anjelom Zmluvy, a posvätili sme zhromaždenia Pánu. Bolo to skutočne Bohom požehnané od prvého až do posledného okamihu. Boh je verný, Boh je pravdivý, On dodržiava Svoje Slovo! On dal zasľúbenie, že príde hlad počuť Jeho Slová [Am 8:11]. On zasľúbil, že budeme privedení späť ku prapôvodnej viere, ku základu [Mt 17:11]. Aj brat Rizler mi povedal, že po poslednom víkende tu v Zürichu videl dve dúhy a v náznakoch aj tretiu. Boh je pravdivý a Boh je verný. On bdie nad Svojím ľudom.
Bratia a sestry, my predsa neveríme tomu, čomu by sme chceli, my veríme tak, ako hovorí Písmo [Jn 7:38]. My veríme z celého srdca Bohu, smieme mať účasť na tom, čo On práve teraz koná a smieme to všetko osobne prežívať. Práve píšem v novom obežníku o tom, že brat Branham raz povedal, že je v kontakte s 10 – 12 miliónmi ľudí, ktorí uverili zvesti. Premýšľal som nad tým, čo stojí napísané v Matúšovi 25 v podobenstve o desiatich pannách – ak bolo 10 miliónov tých, ktorí počuli zvesť, tak len 5 miliónov z nich by bolo skutočne pripravených a vošlo by na svadobnú hostinu. Potom mi prišla myšlienka na zasľúbenie, ktoré dal Boh Pán Abrahámovi:
„Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä.“ [1M 15:5]
My nepotrebujeme nič počítať, žiadnych päť ani desať miliónov – v nebesiach bude nesčítateľný zástup. Vykúpenie sa vyplatilo a zvesť vykoná to, k čomu ju Boh poslal [Iz 55:11]. Tak vidíme vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach, že Boh tých Svojich volá von.
Aj tá myšlienka, že On bude panovať ako kráľ. Nebudeme s Ním len na svadobnej hostine, ale budeme s Ním aj na tróne sedieť a kraľovať. A v 1. Korinťanom 15:25 stojí:
„Lebo On musí kraľovať, dokiaľ mu nepoloží všetkých nepriateľov pod Jeho nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.“
On, náš Pán, bude kraľovať a my budeme kraľovať spolu s Ním. On premohol smrť, tretieho dňa povstal a mohol povedať: „Ja mám kľúče smrti a pekla!“ [Zj 1:18] Ako sme čítali v Zjavení 3, premožitelia, víťazi budú s Ním, s tým, ktorý pre nás premohol, ktorý porazil smrť, diabla i peklo, ktorý všetko premohol – s Ním budeme panovať ako králi na zemi. Aké vysoké povolanie nám Boh z milosti daroval!
Keď brat Miskys vydal krátke svedectvo, myslel som na to, že my si tu vôbec nedokážeme predstaviť, akú odozvu vo všetkých týchto národoch vyvoláva, keď raz za rok alebo raz za päť rokov niekam prídeme, aby sme prinášali Slovo Pánovo. Je to jednoducho pramocné. Aj teraz na poslednej ceste sme boli v tej krajine opäť po 9 rokoch. Navonok úrodná krajina, ale potom v iných veciach aj trochu pozadu. Oni všetci prišli zo široka-ďaleka, aby počuli Božie Slovo. Boh nech požehná brata Miskysa a všetkých bratov, ktorí majú účasť na zvestovaní Slova vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach.
Ešte jedna poznámka týkajúca sa cesty do Guadeloupe. V nedeľu ráno, takto pred týždňom, bolo 1 220 pripojení cez internet zo 43 krajín, aby spolu s nami počúvali – a to je možné aj z tejto „banánovej republiky“, kde priemysel tak, ako ho poznáme my, v podstate neexistuje. No technicky sú vybavení – 1 220 ľudí v 43 krajinách spolu s nami počulo to, čo bolo prekladané. Brat Pino v Palerme, brat John v Bukurešti, brat Miro v Bratislave na rôznych miestach simultánne prekladali do iných jazykov to, čo bolo kázané v angličtine.
Povedzte mi, bratia a sestry, pochopili sme, čo Boh učinil? Ako sa o všetko postaral? Pred 10 rokmi som chodil po misijnom centre a myslel som na to, aké dobré by bolo, keby sme tam mohli postaviť vysielač, aby sme mohli mať vlastné programy. A teraz hľadíme späť a vidíme, že všetko sa z milosti stalo možným, a aj dnes sú určite mnohí v rôznych krajinách pripojení cez internet. Ďakujme spoločne Pánu za to, že smieme teraz žiť, že smieme z milosti počuť Božie Slovo a zo srdca veriť, čo a ako hovorí Písmo.
Aj to sme všetci počuli – zjednocovanie cirkví pod Rímom. Všetky časopisy, všetky noviny, všetky televízne programy sú toho plné – zjednotenie a zase zjednotenie. A my vidíme pred našimi očami, ako je rana uzdravená [Zj 13:3, 12]. Oni hovoria úplne otvorene o tom, že rany, ktorými boli ranení, musia byť uzdravené – tak to stojí i v tom článku. Pápež vo Švédsku čítal slovo z Jána 15: - „Kto zostáva vo Mne a Ja v ňom…“ a ľuďom skutočne predniesol to privítanie späť do Ríma, a tak sa to i stane. My sa však nevraciame späť do Ríma, my sa vraciame späť do Jeruzalema, späť ku Slovu, ktoré bolo na začiatku, nie ku cirkvi, ktorá bola založená v roku 325 v Nicei, ani k tomu, čo povedal Atanázius, Polykarp alebo ktokoľvek iný. My sa vraciame k tomu, čo zvestovali Boží muži v Božom poverení, k tomu, čo kázal Peter, Ján, Jakob a Pavol. Ku tomu sa vraciame späť, pretože ešte stále stojí v Izaiášovi 2 napísané, že Slovo Pánovo vyjde z Jeruzalema a poučenie z hory Sion. V Jeruzaleme nastalo skrze vyliatie Svätého Ducha založenie novozákonnej Cirkvi. V Jeruzaleme bolo kázané prvé kázanie, v Jeruzaleme bol prvý krst. V Jeruzaleme bolo počas prvého dňa k tomu pridaných prvých 3 000 ľudí. Boli sme privedení na začiatok, nie ku reformácii, ani ku baptistickému alebo letničnému prebudeniu. Ony boli všetky nutné. Každé prebudenie predsa pripravovalo cestu pre to ďalšie a všetci, ktorí boli z Boha, v každom prebudení kráčali vpred, aj keď ostatní zostali stáť. Prichádzalo jedno prebudenie za druhým a po druhej svetovej vojne sa Pánu zaľúbilo vyzbrojiť brata Branhama mimoriadnym darom uzdravovania – na mieste sa diali zázraky a uzdravenia. A my sme jednoducho vďační, že naša pozornosť bola obrátená na to, čo bolo vyslovené v mene Pánovom. Vidíme, že v charizmatickom hnutí, ktoré teraz zahŕňa 555 miliónov ľudí, všetci veria v zázraky, všetci sú presvedčení sami o sebe, ale nikto z nich nemyslí na to, aby Slovo Božie nasledovali, skúmali a už vôbec nie aby mu boli poslušní vo viere a v krste. Všetci pokračujú ďalej po svojich vlastných cestách a vybudovali svoje vlastné kráľovstvo. Ale Boh má Svoju vlastnú Cirkev, Svoje vyvolenie, a tak, ako stojí v liste Rimanom 11:7 – tí vyvolení cieľ dosiahli.
Bratia a sestry, keď som dnes čítal v prorokovi Izaiášovi 38-39, a potom paralelné miesto v Knihách kráľov o tom, ako kráľ Ezechiáš zomieral, a preto sa obrátil ku Bohu a prosil ho, aby predĺžil jeho život, a Boh mu pridal 15 rokov, viete, na čo som musel myslieť? V januári 1981 som taktiež zomieral, moje ruky ani tvár som nemohol pozdvihnúť k Bohu. Vy všetci poznáte moje svedectvo. Jedna opona visela naľavo, druhá napravo, bol som odsunutý do miestnosti pre zomierajúcich, kde som mal poslednýkrát vydýchnuť. Ja som skutočne neprosil o predĺženie svojho života. Chcel som len povedať: „Pane, ako pred Tebou obstojím?“ A potom prišiel okamih, v ktorom som bol vzatý z tohoto tela. A keď teraz hľadím späť, Boh mi pridal ešte 35 rokov, aby som mu slúžil a niesol Jeho Slovo.
Hovorím pred Božou tvárou: Keď som pozrel napravo, videl som nesčíselný zástup a všetci boli mladí. Stúpali sme nahor, nie ako raketa, ale majestátne sme boli vzatí, aby sme boli naveky s Pánom. Všetci viete, aký sklamaný som bol, keď som moje oči otvoril späť v tomto tele. Už som len zavolal: „Vezmite ma von!“ Potom som sám vstal a odsunul posteľ. Jednoducho Božia milosť, ktorú žiadny človek nedokáže zmerať. Ale čas milosti vtedy ešte nebol na konci. Vtedy zvesť ešte nedosiahla všetky národy, a preto to Boh tak viedol a muselo to tak byť. Jemu samotnému náleží česť. Ja som skutočne o to neprosil.
V liste Rimanom máme celkové poučenie o zákone, o milosti, o viere, tu nám bolo oznámené jednoducho všetko. Môžeme čítať jednu kapitolu za druhou. Hlavné zdôraznenie leží na viere – karhaná bola stále znova neviera. Obzvlášť v liste Rimanom 11:7:
„Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.“
Prečo stojí napísané varovanie:
„Dnes, keby ste počuli Jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc!“? [Ž 95:8, Žd 3:8, 3:15, 4:7]
Dnes! Dnes, keď počujete Božie Slovo, verte mu! Prijmite ho, uchopte ho, nezatvrdzujte svoje srdcia!
V poslednom verši Rimanom 10:21 čítame ohľadom Izraela:
„Celý deň som vystieral Svoje ruky k ľudu neposlušnému a protirečiacemu.“
Áno, kto je neposlušný, ten protirečí Bohu, ten protirečí Slovu. On sa nemôže zaradiť do toho, čo Boh povedal. V ňom je protirečenie. Preto je vnútorný súhlas k Jeho Slovu, ktorý nám Boh ku každému Slovu daroval, znamením vyvolenia. Je to znamením predurčenia, ktoré je nezmeniteľné, ktoré od večnosti pochádza a bude vo večnosti. A potom ďalej stojí v liste Rimanom 11 vo verši 20:
„Dobre. Vylomené sú nevierou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj!“
Bratia a sestry, viera je dar Boží. [Ef 2:8] Náš Pán povedal:
„…zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že Ja som [2M 3:14], zomriete vo svojich hriechoch.“ [Jn 8:24]
Neviera vedie ku smrti a viera vedie do života. Preto nám Boh daroval milosť veriť každému zasľúbeniu a každému Božiemu Slovu a vo viere s ním súhlasiť. Žiadny vnútorný odpor! Každé Božie zasľúbenie je v nás jednoducho zakotvené. Verš 23:
„A zase oni, keď nezostanú v neviere, budú znova vštepení, pretože Boh má moc zase ich vštepiť.“
Viera a neviera – poslušnosť a neposlušnosť. Preto ako poslušné Božie deti z milosti posväťme svoje životy Pánu [1P 1:14-16] a skutočne mu dôverujme, že On to započaté dielo v nás dokoná [Fil 1:6, 1Pt 5:10].
Dúfam, že sme všetci dobre počúvali, čo sa spievalo v tých dvoch piesňach spevokolu a čo bolo vyjadrené v spoločných chórusoch. Bratia a sestry, aj pred nami boli ľudia, ktorí poznali deň spásy a uverili tomu, čo im bolo kázané. Že teraz z milosti smieme veriť tak, ako hovorí Písmo, je pre všetkých ostatných skutočne nepochopiteľná vec. No pre nás, ktorí na tom máme účasť, je to spojené už len s vďakou za to, že prichádzame ku Pánu.
Leží mi na srdci veľký počet biblických miest, hlavne zo Skutkov apoštolov. Už som vám povedal, že prijatia v týchto krajinách boli pramocné. Ale to mi nestačí. Chcel by som, aby sa všetko naplnilo tak, ako to bolo na počiatku. Všetci viete, že v Skutkoch apoštolov 11 Peter kázal a potom zostúpil Svätý Duch. Skutky apoštolov 11:15-16:
„A v tom, keď som ja započal hovoriť, zostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku, a rozpamätal som sa na Slovo Pánovo, ako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.“
To je moja túžba, bratia a sestry, žeby Svätý Duch mohol od začiatku kázania na Cirkev zostúpiť tak ako na počiatku. To „ako na počiatku“ musí byť aj v tejto veci podčiarknuté.
„A v tom, keď som ja započal hovoriť…“
Ich srdcia boli pripravené. Oni boli v očakávaní a Boh ich túžbu utíšil a Slovo priamo na poslucháčoch potvrdil.
„A v tom, keď som ja započal hovoriť, zostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku…“
Máme my všetci túto túžbu? Prichádzame len na to, aby sme počuli Slovo? Alebo máme túžbu, aby Svätý Duch zostúpil a my všetci sme boli plní Ducha a mohli chváliť a velebiť Pána i v iných jazykoch až ku zapečateniu Svätým Duchom? Ja verím, že Boh to daruje. Vo verši 16:
„…a rozpamätal som sa na Slovo Pánovo, ako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.“
Tu sú dve veci, ktoré skutočne musia byť zdôraznené:
„Svätý Duch zostúpil na nich ako aj na nás tam na počiatku.“
A potom:
„…rozpamätal som sa na Slovo Pánovo. Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.“
Skutky 1, tu to stojí napísané, tu to náš Pán zopakoval a my smieme skutočne počítať s tým, že sa to teraz stane, že sa to musí stať tak ako na počiatku. Čas pokročil! Bratia a sestry, ja osobne verím, že sa Pán v našom čase vráti. Nikto nevie deň ani hodinu [Mt 24:36], ale toľko vieme – znamenia času hovoria viac ako jasnou rečou, ktorej sme všetci porozumeli. Či sa jedná o Izrael, alebo dokonca i o tú zmluvu, ktorá musí byť podpísaná, tak sa jedná už len o niekoľko detailov o hore Sion, a potom je zrelá na podpis. Všetko sa skutočne tak ďaleko naplnilo, že môžeme pozdvihnúť naše hlavy a vedieť, že vykúpenie a premena našich tiel sa priblížili.
V Skutkoch apoštolov 1:5 stojí napísané:
„Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.“
Tu náš Pán opakuje to, čo vyslovil Ján Krstiteľ:
„Ja vás krstím vodou na pokánie; ale Ten ktorý prichádza po mne … vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“ [Mt 3:11]
Tu náš Pán zopakoval slová Svojho posla, ktorý ho v tom čase predišiel. A ako to bolo v našom čase s bratom Branhamom? On vyšiel z baptistického zboru, prišiel do letničného zhromaždenia, bol pokrstený Duchom, a potom mal v júni 1933 prvú stanovú misiu.
Bratia a sestry, Pán zostáva ten istý. A ak zvestujeme to isté Slovo, to isté spasenie, všetko tak, ako to bolo na začiatku, tak sa stane, že Svätý Duch v čase zvestovania Božieho Slova v zhromaždeniach zostúpi. Potom bude krv, Slovo a Duch pôsobiť. V krvou vykúpenom zástupe Slovo pôsobí a Svätý Duch to potvrdzuje.
V Skutkoch apoštolov 15:6 Boží muž ešte raz vydal svedectvo:
„Vtedy sa zišli apoštolovia a starší, aby videli a uvážili o tej veci. A po mnohom dohadovaní sa povstal Peter a povedal im: Mužovia bratia, vy viete, že si Boh od dávnych dňov vyvolil medzi nami, aby skrze moje ústa počuli pohania Slovo evanjelia a uverili.“
Jednalo sa o to, aby spása prišla k pohanom spolu s tým, čo pre nich bolo určené. A potom vo verši 8 stojí napísané:
„A Boh, ktorý zná srdce, im sám vydal svedectvo dajúc im Svätého Ducha rovnako i nám a neurobil nijakého rozdielu medzi nami a medzi nimi očistiac vierou ich srdcia.“
Jednoducho pramocné. Či Židia alebo národy, Pán zomrel za všetkých a to isté evanjelium zaznieva všetkým a všetci, ktorí uveria tomu istému evanjeliu, ktoré nám Boh v Ježišovi Kristovi z milosti daroval, to môžu prežiť.
Môžeme čítať jedno biblické miesto za druhým a Bohu jednoducho zo srdca ďakovať, že môžeme žiť v čase, v ktorom skutočne všetko prichádza k záveru. A ako sme už povedali, nikdy predtým nebolo Slovo Pánovo tak krištáľovo jasne zvestované. Aj to som pred krátkym časom povedal v rozhovore s bratmi: Ak by Boh neposlal proroka, tak by sme nemohli mať ani žiadnu učiteľskú službu. Najprv prichádza Slovo ku prorokovi, pretože prorok je Božou priamou hlásnou trúbou. „Boh hovoril od dávnych časov k prorokom…“ [Žid 1:1 podľa nem. prekladu]. Hovorím úplne otvorene: ja by som žiadnu zvesť nemal, nemohol by som žiadne veci učiteľsky zaradiť, ak by ich Boh skrze službu Svojho proroka brata Branhama nepostavil na svietnik. Ak by nám ich nezjavil, ak by nám ich nedal k dispozícii, tak by sme vôbec žiadnu zvesť nemali a vôbec by sme s ňou nemohli cestovať po svete. Ak je na zemi jeden jediný človek, ktorý je vďačný za službu brata Branhama, tak som to ja.
A aj to hovoríme pred Božou tvárou: Jemu nebolo dané tie veci usporiadať, ale len ich zverejniť a vo zvestovaní vysloviť všetko, čo vyslovené byť muselo. V tomto čase je všetko, čo Pán zjavil, jednoducho biblicky zoradené. Pri poslednej návšteve tu som už povedal, že brat Branham v kázaní zmienil, jedno, dve, možno štyri alebo päť biblických miest, ale my sme v obežníku na 40 stranách použili 153 biblických miest. Od jedného biblického miesta k druhému, všetko sme biblicky založili, a to i zo Starého a Nového zákona. Sme jednoducho zo srdca vďační za skutočné zavedenie do spásnej rady nášho Boha.
Ani to som ešte nepovedal: V Pakistane sme mali zhromaždenie s otázkami a odpoveďami len s veriacimi zvesti z rôznych smerov – hromy a všetko ostatné, čo existuje, a ja som im povedal: „Bratia, cíťte sa slobodní, položte akúkoľvek otázku.“ A prichádzala jedna otázka za druhou. Či už o Zjavení 10, či čokoľvek iné. A viete, čo sa stalo na konci? Úplne jedno, z akého učenia prišli, všetci mi stisli ruku, ďakovali Bohu a všetci sa s biblickou orientáciou a poučením vrátili domov! Boh sa jednoducho postaral o to, že je jednoducho všetko biblicky podložené a nič tým viac nemôže otriasť. A ako písali Pavol i Peter: „máme pevnejšie Slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste…“ Ale prorocké Slovo nedopúšťa ani jeden jediný výklad [2Pt 1:20 podľa nem. prekladu]. A to je naším heslom: Prorocké Slovo musí byť zaradené vo svojom naplnení a nie byť vykladané! A tak i všetci títo bratia odišli domov do svojich miest a my veríme, že i tam Boh daroval nový začiatok a zmenu. Bratia a sestry, keď je Božie Slovo zvestované jasne a zreteľne a sú k tomu pribraté súvisiace biblické miesta, tak viac nikto nemôže prejsť pomimo. Všetci bratia, ktorí kážu Slovo, sa musia postaviť pred Božie Slovo a učiniť v tom okamihu svoje rozhodnutie.
Zhrňme, bratia a sestry, čo tu dnes hovoríme. Na jednej strane sme počuli správu o našom bratovi, ktorý je teraz u Pána, a ako stojí napísané:
„Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí Ho milujú.“ [1Kor 2:9]
Všetci, ktorí nás predišli, sa nachádzajú v raji a čakajú, až kým sa počet naplní. Keď bol brat Branham počas svojho života vzatý do raja, tak sa spýtal anjela, ktorý ho sprevádzal, či môže vidieť Ježiša. On videl všetkých tých, ktorí omladli, ktorí uverili, ale chcel vidieť Ježiša. A odpoveď znela: „My všetci čakáme na dokonanie, a keď nastane vytrhnutie, tak spoločne Ježiša uvidíme.“ Oni všetci spoločne čakajú v raji, a keď sa Pán vráti, aby vzal tých posledných, tak spoločne uvidíme nášho Pána a Spasiteľa. Sme jednoducho vďační, že to Boh tak viedol, že smieme veriť a uvidíme, čomu sme verili – všetci, ktorí svoje životy posvätili Pánu, ktorí uverili, nechali sa biblicky pokrstiť na meno Pána Ježiša Krista a zo srdca veria a prijímajú Božiu zvesť.
Bratia a sestry, dovoľte mi ešte raz povedať: Neviera nás od Boha oddeľuje a viera nás s Bohom spája. Viera je dar Boží [Ef 2:8]. Abrahám veril Bohu a to mu bolo započítané za spravodlivosť [Rm 4:3, Gal 3:6, Jk 2:23]. Ty a ja, my veríme Bohu a to nám bude započítané za spravodlivosť. A ako sme už čítali, premožitelia majú zasľúbenie, že budú sedieť s Pánom na tróne a spolu s ním panovať a kraľovať [Zj 3:21-22]. Najprv na svadobnej hostine Baránka, kde budeme s Abrahámom, Izákom i Jakobom a so všetkými spasenými zo Starého a Nového zákona pri večeri s Pánom [Mt 8:11], ale po svadobnej hostine sa s naším Pánom vrátime a budeme s Ním 1 000 rokov vládnuť [Zj 20:2-6]. Potom príde posledný súd a ako ďalšie večnosť. Sme jednoducho zo srdca vďační za milosť, že smieme byť uvedení do plnej spásnej rady.
Ale prosím, bratia a sestry, odo dneška prichádzajme ku každému zhromaždeniu v modlitbe a vo viere, žeby sme Pánu všetci povedali: „Teraz na konci sme boli privedení k tomu, čo bolo na začiatku, Pane, potvrď teraz Svoje Slovo na nás a s nami tak, ako si ho potvrdzoval na začiatku. Zjav, že si v našom strede, zjav, že Tvoj Duch v našom strede panuje, zjav, že sme krvou vykúpený zástup prvorodených so všetkými zasľúbeniami, ktoré nám Boh dal a ktoré sú áno a Amen.“
Ako spievame v piesni: Božie zasľúbenia zostávajú, naveky sa nepohnú. Krvou Ježiš zapečatil to, čo vo Svojom Slove zasľúbil.
V každom zhromaždení je zmienená téma návratu nášho Pána Ježiša Krista, vyvolania von, znovunapravenia, prípravy Cirkvi-Nevesty Ježiša Krista. Buďme aj navzájom jedno srdce a jedna duša. Už nech viac nie je medzi nami nič iné ako len Božia láska. Pavol, ktorý písal o všetkých témach a obzvlášť v 1. Korinťanom 12 a 14, ale v 1. Korinťanom 13 napísal:
„A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.“
Všetko patrí dohromady! Tak, ako sme to počuli v Slove na úvod – láska Božia je do našich sŕdc vyliata skrze Svätého Ducha. Kde ešte nenastalo vyliatie Svätého Ducha, tam sa musíme my namáhať nechať lásku vládnuť. Ale tam, kde nenastalo len pomazanie, ale aj krst Duchom skutočne, tam je láska Božia do našich sŕdc vyliata skrze Svätého Ducha. Tak, ako sme čítali v Slove na úvod, v liste Rimanom 5:5 [podľa nem. prekladu]:
„…a taká nádej nevedie ku sklamaniu, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“
Či snáď Boh skrze proroka Joela v Starom zákone nepovedal:
„A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo Svojho Ducha na každé telo“ [2:28, Sk 2:17] ?
Vylejem! Z plnosti vylejem! Vylejem Svojho Ducha na všetko telo! Či to snáď Peter v deň letníc nezopakoval a nepotvrdil to, čo povedal Joel?
„Ale toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela: A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo Svojho Ducha na každé telo…“
Nech je do našich sŕdc vložená túžba: „Milovaný Pane, my sme Ťa prijali, veríme v Tvoje dokonalé dielo spásy, veríme, že si za nás vylial krv, že si z milosti daroval odpustenie! Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so Sebou [2Kor 5:19]. Ako zmierení máme právo obdržať plnosť Svätého Ducha.“
Ako som už často povedal, keď sa necháme pokrstiť vo vode, tak potvrdzujeme, že sme prijali nášho Pána, odpustenie a záchranu. Preto stojí napísané o krste na odpustenie hriechov [Sk 2:38]. Odpustenie nastáva skrze krv, ale krst je potvrdením, že bolo odpustenie prijaté. A potom je to prirodzene spojené so zasľúbením: „dostanete dar Svätého Ducha.“
Bratia a sestry, nebuďte ubití, buďte Bohu vďační, že nás takéto zvestovanie dosiahlo. Buďte Bohu vďační, pretože On by chcel Svoje dielo s nami priviesť ku dokonaniu. Čítajme to predsa ešte raz v liste Rimanom 5:5. „…a taká nádej nevedie ku sklamaniu…“
Nie, nikto, kto zložil svoju nádej na Pána, nebude sklamaný.
„…a taká nádej nevedie ku sklamaniu, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“
V krste vodou teda potvrdzujeme my, že sme prijali Ježiša Krista a v Ňom vykonané dokonalé vykúpenie, a v krste Duchom potvrdzuje Boh, že On nás prijal a uchopil. Potom nám ešte dá Svoju pečať, aby sme mali istotu viery, keď sa Pán vráti. Aj o tom stojí napísané to Slovo zasľúbenia, že sme boli zapečatení Duchom zasľúbenia ku dňu premeny našich tiel [Ef 4:30, Rm 8:11].
Ešte raz – nebuďte ubití, ďakujte Pánu, ktorý nám až doteraz pomáhal, sprevádzal nás na ceste, zachovával nás, že Jeho zjavené Slovo, tá posledná zvesť zaznieva. A teraz sa dobre podržte – je to presne 160 krajín, ktoré som už smel navštíviť. Predstavte si to: Všetci tí veľkí muži, veľkí evanjelisti aj v našom čase navštívili možno 10 alebo 20 krajín. A Boh jednoducho daroval milosť, že posledná zvesť [Mt. 24:14] je zvestovaná všetkým národom a jazykom. Keď potom ešte môžem poslucháčom povedať, že som na vlastné uši a oči svedkom toho, čo Boh učinil v našom čase, tak si nedokážete predstaviť, aká vďačnosť medzi ľuďmi vládne. Lebo môžem povedať ako Peter alebo Ján: „Čo naše oči videli a naše uši počuli o Slove života, to vám zvestujeme…“ [1J 1:1] Bohu Pánu buď vďaka, ktorý až doteraz pomáhal a my mu dôverujeme, že On všetko dobre učiní až ku slávnemu dňu svojho príchodu.
Nech sú požehnaní aj všetci tí, ktorí počúvajú cez internet, vo všetkých národoch a jazykoch, obzvlášť aj v Južnej Amerike. Boh požehnaj nášho brata Jeana Lamberta, Boh požehnaj brata Etienna Gentona, Boh požehnaj všetkých bratov, ktorí prekladajú do iných jazykov, aby mohli mať všetci účasť na tom, čo Boh práve teraz koná a mohli sa z toho spolu s nami radovať. Jemu, tomu všemohúcemu Bohu náleží všetka česť na všetky veky. Amen.
Povstaňme a spoločne spievajme chórus Taký, aký som, tak to musí byť.
Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…
V čase, keď máme hlavy sklonené a zotrváme v modlitbe pred Bohom, dovoľte mi spýtať sa, či sú nejaké mimoriadne modlitebné priania v našom strede. Vidím tu vpredu nášho milovaného brata Karla Zinka, Boh ťa mimoriadne požehnaj, brat Zink. Boh požehnaj všetkých, ktorí zostarli. Boh taktiež mimoriadnym spôsobom požehnaj všetkých mladistvých, ktorí prechádzajú skrze núdze. Boh požehnaj všetkých, On vypočuj naše modlitby. Spoločne vzdajme teraz Pánovi vďaku.
Pane, všemohúci Bože, Ty si hoden, Ty si hoden prijať česť, chválu a klaňanie. Milovaný Pane, Ty si sa nám zjavil, ó Ty Baránku Boží, Ty si bol hoden vziať knihu a otvoriť pečate. Ty si nás učinil hodnými počuť to, čo nám skrze otvorenie pečatí hovoríš. Milovaný Pane, Tebe buď vďaka za to, že smieme žiť v tomto čase.
Túžime po tom, aby bol koniec rovný začiatku, žeby Tvoj Duch mohol padnúť na všetko telo, ktoré počuje Tvoje Slovo, poslednú zvesť. A tak iste, ako Tvoje Slovo padlo do sŕdc a bolo mu verené, tak iste Tvoj Duch zostúpi a Slovo obživí a zjaví!
Milovaný Pane, ďakujeme Ti aj za túto bohoslužbu. Ty poznáš môj prirodzený telesný stav, všetky bezsenné noci, ale Tvoje Slovo je živé Slovo, sväté Slovo a my Ti ďakujeme za všetky otvorené dvere a otvorené srdcia. Prosíme za Pakistan, Afganistan, za všetky krajiny a jazyky, za všetkých, ktorí ďalej prekladajú a Tvoje Slovo nesú ďalej. Dokonaj Ty Svoje dielo v našich dňoch!
Požehnaj zvláštnym spôsobom Izrael, požehnaj Izrael, Tvoj vyvolený národ. Zmeň celý jeho osud a zjav sa vo veľkej moci.
I všetci tí, ktorí sú v našom strede, obzvlášť mladiství. Nech Ti plne a cele posvätia svoje životy a nech dôverujú Tebe. Prinášame Ti aj všetkých, ktorí sú v núdzi, všetkých, ktorí zostarli, všetkých, ktorí potrebujú opateru. Prinášame Ti mladých i starých, veľkých i malých, prinášame ti všetkých pred trón Tvojej milosti. Buď milostivý a potvrď Svoje Slovo skrze záchranu, oslobodenie, uzdravenie a krst Duchom a ohňom!
Tebe, tomu všemohúcemu Bohu vzdávame vďaku za to, že koniec bude rovný začiatku, pretože Ty, ó Pane, si Alfa i Omega, Prvý i Posledný. Ďakujeme Ti i za to, že si poslal Svojho zasľúbeného proroka, že si zjavil Svoje Slovo so všetkými zasľúbeniami, ďakujeme Ti za to, že toto Slovo smieme niesť do celého sveta, a prosíme Ťa, dosiahni ešte posledných, aby sa počet naplnil a Ty si sa mohol vrátiť, keď zaznie trúba a hlas archanjela a my budeme vzatí ku Tebe nahor. Milovaný Pane, nech je i tento deň nám všetkým ku požehnaniu. Nech sme všetci nanovo posilnení. Buď s nami všetkými a so všetkými vo všetkých národoch a jazykoch, obzvlášť v Južnej Amerike. Zjav Svoje požehnanie. Tebe, tomu všemohúcemu Bohu, vzdávame za všetko vďaku v Ježišovom svätom mene. Halleluja. Amen.
[piesne]
Nesmiem zabudnúť ešte odovzdať srdečné pozdravy od nášho brata Schmidta a ešte mimoriadne pozdravy od brata Johna z Bukurešti a od iných, ktorí mi na poslednej ceste zverili pozdravy.
Myslite na mňa. Ak Boh chce, ešte v decembri pôjdeme na veľkú medzinárodnú konferenciu do Bangkoku, kam prídu bratia a sestry z Kambodže, Vietnamu a okolia, aby počuli Slovo Pánovo.
Už čoskoro budú dni tohto roka za nami. Ak Boh chce, tak sa uvidíme opäť poslednú nedeľu, keď bude Večera Pánova s hodom lásky, budeme mať spolu obecenstvo, aby sme Pánu zo srdca ďakovali.
Ešte raz prajeme našej drahej sestre Amman Božie požehnanie, tie najsrdečnejšie pozdravy, Božiu pomoc a útechu. Vy viete, že náš brat je u Pána a už by určite nechcel ísť späť. On by iste chcel, aby sme tam už čoskoro boli aj my všetci. Ostáva už len krátky čas, a potom všetci prídeme ku perlovej bráne a budeme u Pána. Amen.
[záverečné modlitby bratov]